We Europeans
Obsahy(1)
Dokumentárny seriál o vývoji poznania a vzdelanosti v Európe od 15.-teho po 20. storočie. Každý diel je venovaný jednému storočiu a najdôležitejším učencom, resp. hnutiam, ktoré rozhodujúcou mierou prispeli k posunu poznania v Európe.
1. časť: 15. storočie - Európa začína rozmýšľať
V 15.-tom storočí bolo v Európe 77 univerzít, ktoré vzdelávali v latinčine. Ján Hus - cirkevný hodnostár, bojoval proti katolíckej cirkvi, ktorá predávala odpustky a skončil upálený na hranici. Astronóm Mikuláš Koperník a jeho učenie, že centrom sveta je Slnko, a Zem s planétami obiehajú okolo neho, prevrátili svet hore nohami. Lekár Andreas Vesalius urobil zásadný prevrat v medicíne, keď posunul poznanie o ľudskom tele.
2. časť: 16. storočie - Európa vynašla kapitalizmus
Vďaka Wilhelmovi Bromsemu sa nemecké mesto Lubeck stalo srdcom hanzovnej ligy- najdôležitejšej obchodnej siete v strednej a severnej Európe. Jakob Fugger z Augsburgu vďaka svojej šikovnosti a rozumu nazhromaždil rozprávkové bohatstvo. Jeho rodina vlastnila tkáčovňu, cisár Maximilián I. udelil Fuggerovcom obchodné privilégiá, aj bankové právo a získali aj monopol na predaj odpustkov. Aj francúzsky obchodník talianskeho pôvodu Etienne Turquet posunul latku kapitalizmu poriadne vysoko. Obchodoval s látkami a zaviedol veľtrhy, ktoré prilákali obchodníkov z celej Európy.
3. časť: 17.storočie - Európa uzatvára mier
V Európe stále pretrváva konflikt medzi katolíkmi a protestantmi. Aj protestantský kňaz Melchior Klesl tápe, ktoré náboženstvo je lepšie a napokon sa stal biskupom viedenského Neustadtu a neskôr aj kardinálom, no ocitne sa vo väzení, lebo sa pokúsi zmieriť katolíkov s protestantmi. V tridsaťročnej náboženskej vojne bojoval aj žoldnier Peter Hagendorf. Z jeho denníka sa dozvedáme aj o krutosti a nezmyselnosti tejto svätej vojny. Pápežov vyjednávač Fabio Chigi mal za úlohu zjednať mier. Po úmorných rokovaniach sa mu podarilo nastolil Vestfálsky mier, ktorý aj keď nezabezpečil absolútny mier, prispel k mierovému úsiliu v Európe.
4. časť: 18. storočie - Európa bojuje za slobodu
Práva 130 miliónov ľudí, ktorí vtedy žili v Európe boli potláčané absolutistickými panovníkmi. V Anglicku stredná vrstva na čele s Oliverom Cromwellom chcela prekaziť kráľovi a anglikánskej cirkvi nárok na neobmedzenú moc. Cromwell vytvoril "armádu nového typu" a pokúšal sa zaviesť prísne zachovávanie Biblie.
Jeho armáda bojovala proti kráľovským vojskám na pätnástich bojiskách. V Naseby porazili ozbrojené sily Karola I. Kráľa popravili a 19. mája 1649 bolo Anglicko vyhlásené za republiku. Vo Francúzsku snívala o občianskej slobode a o slobode žien Marie Gouse, alias Olympe de Gouges. Vďaka nej vzniklo silné hnutie požadujúce ústavu, emancipáciu roľníkov a najmä rovnosť všetkých pred zákonom. 14. júla 1789 bola dobytá Bastilla - symbol kráľovej despotickej moci a 26. augusta toho istého roku Národné zhromaždenie vyhlásilo Deklaráciu práv človeka a občana. V Poľsku začal bojovať za slobodu mladý dôstojník Tadeusz Kosciuszko. Inšpiroval sa v Amerike ich Deklaráciou nezávislosti a tiež tam za ňu aj bojoval. Po príchode do Poľska sa všemožne snažil o nastolenie nezávislosti aj vo svojej vlasti...
5. časť: 19. storočie - Európa objavuje národný ráz
170 miliónov Európanov žilo začiatkom 19. storočia viac-menej pokojne v niekoľkých mnohonárodnostných štátoch a začalo snívať o národe. Rigas Valestinlis bojovník za slobodu ukázal Grékom na akých základoch národ stojí. Ukázal im tiež ako sa zbaviť pút otroctva a oslobodiť krajinu spod tureckej nadvlády.
Napísal aj inšpirovaný francúzskou revolúciou demokratickú ústavu s názvom Sloboda, rovnosť, bratstvo. Zdôrazňoval v nej aj pokojné spolunažívanie medzi národmi a deklaroval práva žien a menšín. Aj keď ho čakal krutý koniec, jeho úsilie bolo korunované úspechom a z Grécka sa stal nezávislý štát. Podobne sa Flámi a Valóni oslobodili od Holanďanov a Lajos Kossuth vyhlásil nezávislosť Maďarska od Habsburgskej monarchie. Nemecký priemyselník Alfred Krupp
vytušil, že na patriotizme sa dajú zarobiť pekné peniaze. Na svetovej výstave v roku 1851 v Londýne predstavil zbrane z liatej ocele, zožal obrovský úspech a stal sa "kanónovým kráľom". Docielil hospodársky vzostup Nemecka a stál pri zrode nemeckého národa. Viedenčanka, grófka Berta von Suttner sa stala nadšenkou pacifizmu a všemožne sa snažila, aby ľudstvo nepoužilo zbrane vo vojne. Vyjadrila to aj vo svojom románe "Zložte zbrane". Vyslúžila si prívlastok "mierová Berta".
V roku 1901 jej bola udelená prvá Nobelova cena mieru.
6.časť: 20. storočie - Európa znovu objavuje samu seba
Na začiatku 20. storočia žilo 400 miliónov Európanov v dezilúzii z pustošivých vojen, ktoré narušili hodnoty civilizácie. Postupne sa snažili nájsť si cestu k starým hodnotám a k vlastnej identite. Nemecká politologička Hannah Arendtová, ktorá prežila holokaust skúmala úlohu jedinca v tejto epoche teroru a Francúz Jean Monnet plánoval mierové zjednotenie Európy. Dolores Ibárruri rodáčka z Baskicka začala písať pre robotnícke noviny a pracovať pre komunistickú stranu.
Po zvrhnutí monarchie v Španielsku v roku 1931 ju zvolili do parlamentu. Po prevrate proti demokratickej vláde v roku 1936 sa Hitler a Mussolini rozhodli poskytnúť vojenskému prevratu pomoc a prevrat sa zmenil na vojnu. Hannah Arendtová vzdorovala rodiacemu sa fašizmu v Nemecku a bojovala za práva Židov v celej Európe. Francúz Jean Monet nadobudol počas 2. svetovej vojny presvedčenie, že trvalý mier sa dá dosiahnuť jedine prostredníctvom jednoty Nemecka a Francúzska. Zrealizovať túto myšlienku sa podujal Robert Schuman a v roku 1950 ju predstavil ako Schumanov plán. Ostatné štáty to podnietilo k vzniku "Európskej šestky" a neskôr Európskeho hospodárskeho spoločenstva.
(oficiálny text distribútora)
Diskusia
velke sklamanie, viac sa o spominanych osobnostiach docitate na wikipedii...