Dozrievanie

Znova a znova sa opakujúci zázrak. Od jari do jesene. Na holých halúzkach sa zjavia púčky, vyrašia zelené lístky, rozvinú sa biele alebo ružové kvety ovocných stromov a sadov, potom sa zjavia plody čo rastú a zrejú v lúčoch životodarného slnka, ale aj pod teplom pracovitých ľudských dlaní. Zázrak zrodu a dozrievania. V ňom, v tomto fascinujúcom prírodnom úkaze našla slovenskká spisovateľka Jana Gavalcová podnet pre napísanie svojej televíznej hry. Vytýčila si za cieľ aspoň trošičku poodhaliť tajomstvo dozrievania ľudí, zobraziť život v našej súčasnej družstevnej dedine v ovocinárskej oblasti. Aj keď jej ešte nejde o veľmi hlbokú sondu do do obrovských premien, ktorými toto prostredie a najmä naši ľudia v ňom za ostatné desaťročia prešli, a ktorými i v našich dňoch intenzívne prechádzajú, možno v tejto práci Jany Gavalcovej zaznamenať kvalitatívne nové prvky v pohľade na našu realitu a v spôsobe modelovania jej hrdinov. Pokiaľ sa v predchádzajúcich televíznych hrách BLÍZKI CUDZÍ ĽUDIA (1975), INÍ AKO TY A JA (1978), ČUDNÉ DIEVČA (1981 sústreďovala predovšetkým na vykreslenie ich intímneho citového sveta, pokúša sa v tejto hre o ich zaradenie do širších vzťahových väzieb, usiluje sa zachytiť ich fungovanie v spoločenskom pohybe. V konkrétnom príbehu sa jej to darí najmä pri zobrazovaní mladého, vysokoškolsky kvalifikovaného agronóma Tomáša Rajeckého a jeho ľudsky komplikovaného protihráča dlhoročnou praxou ošľahaného i zakaleného Viliama Kubicu, hlavného agronóma jednotného roľníckeho družstva v Machove. Ukazuje, ako sa ich - spočiatku takmer generačný - zápas po mnohých menších i väčších zrážkach a konflktoch postupne mení na produktívnu spoluprácu v záujme dosiahnutia spoločného cieľa. Režisér filmu Franek Chmiel, so všetkými tvorivými spolupracovníkmi, pristúpil k realizácii predlohy Jany Gavalcovej citlivo i zodpovedne. Chcel utvoriť zaujímavé i užitočné dielo zo súčasnosti, ktoré má predpoklady zaujať široký okruh televíznych divákov. (oficiálny text distribútora)