Cinka Panna

Jožo Vajda hrá cigánskeho vajdu! Ďalší z filmov, ktorý púšťali Alexovi počas kúry v Mechanickom pomaranči.........Opäť treba pripomenúť, že toto nemá na rováši len Dušan Rapoš. Za projektom stojí šedá eminencia scenárista a producent Ľubomír Slivka, ktorý sa nechal počuť, že film nemal veľkú návštevnosť, lebo jeho cieľovka sú Rómovia, ktorí nemajú peniaze na lístok do kina..............Martin Huba sa dušuje ako nikdy nebude hrať v seriáloch a potom zoberie rolu v tomto. Čo nevidel nič od Rapoša, a nemá čas pred natáčaním prečítať si scenár?...............Cinke Panne sa v jej estetickom účinku vyrovná asi len Ivan Gašparovič hrajúci na fujare. (26.05.2012)

Väčšina slovenských hercov ked hrá v českom filme mluvi. To je úplne v poriadku, pokial nehrá slovenského občana.. Prečo Martin Dejdar mluvil, ked aj Karel Gott spieval po slovensky nechápem...a tiež nechápem, prečo radšej peniaze minuté na tento film neskončili radšej na charite, človeku je až lúto, že tento brak vznikol v našej krajine.. (04.05.2009)

Film, ve kterém cikáni vypadají jako gádžové, nemůže být dobrej. Už jen proto, že vypadá jakoby ho natočil amatér, co drží kameru poprvé v ruce. Vrcholem jsou ovšem scény, v nichž se fakt drsný a česky mluvící (!?) kovář Martin Dejdar tváří jako cigánský baron, který je nad věcí, a drsná cikánská šamanka Zuzana Kronerová bafe z dýmky, pronáší moudra v rómštině a taky se tváří, že snímá všechny hříchy světa ... (29.07.2012)

Málokdy viděná kombinace stupidity a nevkusu, na níž je nejděsivější to, že produkce dostala prachy z fondů Eurimages. Proč proboha? Že by zabralo angažované romské téma? Na tom filmu je špatně skoro všechno. Mimořádně debilní scénář, těžkopádná režie i vesměs ne příliš dobře hrající herci. Ok, chápu, že točit filmy není to samé jako dělat v Panasonicu na pásu. Jen by mě ale zajímalo, co by udělali se zaměstnancem, kdyby dodal výrobek v takové kvalitě, jako Rapoš tenhle zázrak. Největší průser z celého filmu jsou ovšem naprosto děsivé zadní projekce, které jsou asi tak o dvě třídy horší, než ve filmech s Oldřichem Novým. A pak je tu ještě příšerně kýčovitá a asexuální erotická scéna, která vypadá, jako by ji nějaký videoamatér sestříhal doma na počítači. A už jsem se zmínil otravné staré cikánce, co furt něco mumlá a v hubě má fajfku jak Pepek Námořník? Takhle bych mohl pokračovat donekonečna. Až ty patlalové v Bruselu budou chtít zas na něco dát prachy, nejlíp udělaj, když je daj Robertovi Rosenbergů. Ten si na natáčení přitáhne nějaký holky, co uměj vzít za práci a né bandu rádoby herců, kteří ani neumí mluvit a musí jim dělat postsynchrony. (30.04.2009)

Tento film bola taká zmena v tvorbe, ktorá vznikala v túto dobu. Bol to historický film o osobe, ktorá nie je tak prezentovaná a známa z našich dejín ako napríklad Alžbete Báthory, Jánošík, či udalosti ako druhá svetová vojna a židia, ale tentokrát vznikol príbeh o cigánskej primáške z 18. storočia. Prekvapilo ma obsadenie neznámej herečky Anny Giorgobiani známej aj ako Anna Gurji. Bola veľmi pekná a do roly cigánky sa celkom aj hodila. Navyše Jozef Vajda vyzeral ako pravý cigánsky vajda a Martin Huba ako pravý šľachtic. Zuzana Kronerová ako veštica ušla, ale nebolo to to pravé, navyše som nechápal, prečo niekedy hovorili svojím jazykom a niekedy slovensky. Taktiež mohli ten rómsky alebo ak chcete cigánsky jazyk prekladať aspoň v titulkoch. Obsadenie Dejdara ako kováča, ktorý hovoril česky, takže mal byť asi český cigáň, ktorých v tej dobe veľa nebolo, bol zlý nápad. Nepochopiteľné zaradenie Jánošíka do deja, nedobové výrazy, veľa bielych hercov, ktorí hrali cigáňov a pritom neboli dôveryhodní, slabé súvislosti v deji, elektrické lustre, portréty rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej(Sissi), ktorí v tej dobe ešte nežili boli veľké chyby celého filmu. Symbolizmus bol síce prvoplánový, ale tentokrát mi v mnohých situáciách nevadil, možno kone a bociany tam boli až príliš veľakrát, dokonca ten istý záber, ale ako tak sa to zniesť dalo. Trocha šialené bolo, keď Anna utekala lesom a zrazu ju v poslednej chvíli zachránil znenazdajky sa zjaviaci jej filmový manžel a tiež až jeho zavraždenie mladým šlachticom, ktorý sa záhadne zjavil až po milovaní sa dvoch hlavných postáv a následné ďalšie sa objavenie v pravej chvíli záchrancov Anny, teda jej filmových bratov. Preto chápem rozhorčenie jednotlivých ľudí nad týmto filmom. Ja som sa pri ňom však častokrát zabavil, dokonca tam bolo veľa vtipných hlášok a aj veľa trefných hlášok, ako pri bitke, keď cigáni vraveli, že my nič my muzikanti. Nepáčilo sa mi predabovanie viacerých hercov. Dobrý šľachtic v podobe Martina Hubu, ktorý mal radšej cigánku Annu ako svojho syna bol zahraný vysoko profesionálne. Film mal oddychový náboj a bolo z neho cítiť životný príbeh. Historicky bol film s jednotlivými tradíciami dobrý, aj keď som mal pocit, že sa nejedná o našich cigáňov, lebo z dnešnej doby máme prevažne iné skúsenosti. Mne sa však príbeh páčil, páčil sa mi celkom aj film a pôsobil skôr nadčasovo, kedže dátum vzniku by som mu nedokázal presne určiť. Z tých komerčných filmov, ktoré sa však v danej dobe natáčali bol iný, bol lepší. (20.04.2012)