99 franků

Je nasnadě interpretovat otázku, proč že se francouzské snímky až na výjimky (Untouchable) nedostávají do českých kin či prodejen DVD či Blue-Ray v Klauflandech. Vzorovým příkladem tohoto VĚRU VELKÉHO nedostatku je francouzský nízkorozpočtový snímek 99 FRANCS. Je jasné že v roce 2007, byl Jean Dujardin řadovým hercem, jež čekal na sebelepší či sebehorší angažmá, za které dostane odpovídající gáži. Kdo by kdy čekal, že Jean zazáří v oscarovém snímku The Artist a obdrží sošku za nejlepšího herce v hlavní roli! Už toto je důvod, proč zhlédnout 99 FRANCS. A to mi věřte - tento snímek má, co nabídnout! Zpočátku kroutíte hlavou a přemýšlíte že si radši půjdete zahrát "pinčes" proti zdi, ale pak vás film dostane. Jak je z filmu patrno tak Jean byl naprosto výjimečným hercem už v roce 2007. Příběh o MAKIN' OF DREAMS je aktuální ve všech ohledech. Jean jako OCTAVE hledá smysl svého počínání v reklamním byznysu. Ujíždí na koksu, levnejch holkách z Lidlu a hlavně počne parchanta, ke kterému se nehlásí. Polemizování být či nebýt, či smysl života - to vše najdete ve snímku 99 FRANCS. Snímek, jež má doposud UBOHÝCH 147 zhlédnutí. 80% (28.05.2012)

Ale teraz vážne. Čo bolo na tomto filme akože tak skvelé, že sa dočkal takého krásneho 75-percentného hodnotenia? Spočiatku som mal síce pocit, že to bude skvelá paródia na všetky tie idiotské nápady dizajnérov reklám, ale bohužiaľ, nebolo tomu tak. Všetky tie narkotické prestrihy plné halucinácií mi prišli úplne zbytočné a presne týmto mi to pripomenulo ďalší z vysoko hodnotených filmov, ktorý pokladám za priemerný - Filth (tiež z prostredia narkotík a halucinácií). Vlastne poriadne neviem čo by som na tomto filme vyzdvihol, lebo to bolo také divné a nezmyselné až to pekné nie je. A ešte k tomu tá nesympatická hlavná postava Octave, ktorý ma po celý čas strašne iritoval. Proste odpad, nemôžem inak... (10.12.2014)

Bonjour, milí spotřebitelé, právě jsem se vrátila z kokainového tripu, kde jsem zachraňovala svět akceptováním nudy... Takové veselé Requiem za přesycení sny, které byly dávno splněny... nebo že by ne? Životní styl zde žaluje francouzský mix mladého Bartošky s Jirkou Macháčkem, v neokoukaném mišmaši forem a dvěma konci, z nichž jeden je lehce proveditelný - všichni tam musíme, a druhý jen těžko realizovatelný - všichni tam nemůžeme. Tož dobré to bylo. (14.01.2014)

Jan Kounen vizuálne experimentuje, pohráva sa s formou filmu a snaží sa predstaviť dynamickú snímku zo zákulisia reklamného biznisu. Pojem „snaží“ je v tom prípade úplne na mieste, vo filme je mnohokrát toľko energie až pôsobí únavne a samotné prostredie, v ktorom sa odohráva, je pre bežného konzumenta, ktorý sa o svet reklamy nezaujíma bližšie, vzdialené a málo atraktívne. Je to svet, v ktorom dominujú peniaze a jeho cynickí hrdinovia žijú svoje príbehy v maximálnom tempe, za doprovodu sexuálneho harašenia a drogových eskapád. Film ma iritoval na nervy lezúcim obsadením, hlavne hlavný hrdina, Jean Dujardin, je síce obstojný herec, no v tomto počine taktiež neuveriteľne otravný chlap, ktorý ničí akékoľvek Kounenove hrátky so štýlom či formou. Záverečné vyústenie, alebo ak chcete, alternatívne závery, sú primárne v druhom prípade veľmi hravo a originálne vymyslené, no negatívne dojmy z predchádzajúcich minút sa im už odčiniť nepodarí. (05.01.2010)

Myslím, že druhý koniec tohto filmu mnohé vypovedá o človeku ktorému sa páčil (teda skôr o jeho ovplyvnitelnosti reklamou, tento druhý koniec považujem za chytrý ťah). Je to totižto cudzí, nechutný a gýčový prvok do filmu nezapadajúci ako samotná reklama do vysielania. Inak je to Kounen ako ho poznám z jeho filmu doberman. Za každú cenu kool, vizuálne výborný, napechovaný všelijakými zaujímavými nápadmi ktoré nevie ukočírovať tak aby to vytváralo jednotný dojem. Povedal by som že Kounen nie je príliš dobrý režisér. Má zaujímavý prístup k vizuálu a kopec viac či menej dobrých nápadov, plus špecifický humor, ale nevie film zrežírovať v celok s fungujúcim a koherentným štýlom nepôsobiacim samoúčelne. Aj tak som sa však bavil a to celkom dobre. Určite lepšie ako Doberman. PS: Narážky na In the mood for love boli príšerné a nefungujúce, ak sa teda režisér o ne vôbec snažil a nebolo to len náhodné použitie rovnakého motívu (čo z podobnosti usporiadania mizanscény s IMTFL v jednej scéne pochybujem). (01.02.2010)