Quiet room ni jókoso

Velice zajímavý počin o ženě, která žila v domnění, že se nějakým nedopatřením ocitla na nesprávném místě. Jednoho dne se totiž probudí v psychiatrické léčebně a pomalu zjišťuje co vše za tím stojí. ■ Líbilo se mi kolik pestrých okamžiků a barevných charakterů (zprvu ukrytých v černobílých ulitkách) tento nenápadný snímek ukrývá. Welcome to the Quiet Rooom je převážně komediální a i přesto, že je mi japonský humor ve značné části cizí, tak tady mi jako rušivý element vůbec nepřišel. Dokonce jsem žasnul jak byly přechody mezi komediální a vážnou stránkou skvěle zvládnuty. Ty působily přirozeně a neničily obsáhlost a hloubku dosavadních scén. (07.09.2015)

Veselé a smutné zároveň. Dobré je na tom, že nevieme prečo je hlavná hrdinka v liečebni a až postupne sa to dozvedáme od jej vyšinutého priateľa. Druhé pozitívum je osadenstvo, jedna sa každodenne rozlúči s personálom a snaží sa odísť jedinými dverami ktoré sú však vždy zamknuté, druhá si podpaľuje vlasy a to veľmi efektne =), atď... (07.11.2012)

Je to dosť dobrá komediálne ladená dráma z psychiatrického prostredia. Má celkom dobrý príbeh o mladej novinárke, ktorá sa preberie na samotke v psychiatrickej liečebni a snaží sa zistiť, prečo sa tam dostala, keďže neverí tomu, že by sa skutočne pokúsila spáchať samovraždu, ale zatiaľ sa zoznamuje s novým prostredím a jeho obyvateľmi. Spracovanie sa mi páči, síce filmy z prostredia psychiatrickej liečebne moc nevyhľadávam, keďže podobné zápletky a aj toto prostredie ako celok mi neprídu práve najatraktívnejšie, ale toto mi sadlo. Hlavná hrdinka pôsobí už od začiatku dostatočne zaujímavo, aby som bol zvedavý, ako sa s takýmto nečakaným stavom vysporiada. Tentoraz aj toto prostredie pôsobí výborným dojmom, mnoho zaujímavých pacientov, pričom sa ani moc nejedná o nejaké extrémy, ale skôr sympatické postavy, rovnako aj personál sa vydaril a všetky tie vzťahy medzi nimi, toto ma skutočne bavilo. Viac než dobre zvládnuté sú aj situácie mimo liečebne, kde sa postupne odkrýva celá pravda o hlavnej hrdinke, poteší viacero vydarených scén a tak ma to väčšinu času skutočne bavilo. Jedine až tá posledná štvrtina sa o niečo zhorší, celá predchádzajúca časť ma bavila rozhodne viac, ale ani s týmto nemám väčší problém a u mňa prevládajú dosť dobré pocity. Sadlo mi aj žánrové zaradenie, tu neprevláda ani jeden žáner, neustále sa to drží niekde medzi komédiou a drámou, pričom samozrejme občas prevláda jeden a potom zase druhý, navzájom si neprekážajú, ale pôsobí to tak prirodzene. Preto sa tu nájde dostatok zábavných scén, kedy sa dá zasmiať, ale aj tých vážnych. Herecké obsadenie je na tom dobre, veľmi sympatická hlavná hrdinka, ktorá tu skvelo sadla, k tomu správne uletený jej priateľ a plno vydarených, takmer výhradne ženských postáv, toto zloženie liečebne mi prišlo až prekvapivo príjemné. S réžiou a technickou stránkou som nadmieru spokojný, dobrý vizuál, kvalitné zvládnutie žánrov a tá správna dávka uletenosti, tu nemám problém. Čiastočne podobný I'm Cyborg, but that's ok z juhokórejskej produkcie tiež nebol najhorší, ale Welcome to the quiet room mi prišlo o triedu lepšie. Vydarená zábava, ktorá vylepší náladu. 75% (18.09.2013)

Film úsměvně vyšinutý jako Tetsu a obyvatelé psychiatrické léčebny (včetně sester a doktorky Shirai :), do které se dostane depresivní Asuka. O hořce vyznívající sekvence v něm není nouze, přesto z něho prýští uvolněnost a positivní nálada, jež ve finální fázi silně atakují diváka. Menší srovnání s Parkovou Cyborg Girl není už vzhledem k lehce legračnímu panteonu svérázných postaviček určitě mimo, leč na místě je konstatování, že Tichý pokoj má příběh, japonsky citlivé pojetí a formální hrátky v něm téměř nenajdeme. 9/10 (20.06.2008)

Psychiatria pohľadom pacientky. Novinárka, ktorá má problémy so spánkom a stresom z dodržania šibeničných termínov uzávierky sa dopuje liekmi na spanie a pivom. Žije s uleteným tv šašom, ktorý výdatne vyhuľuje trávu, skrývanú v matrioške. Vyrehotaná prítomnosť muža a jeho ešte uletenejšieho kámoša jej kľudu nepridáva.  Navyše má traumu z materstva i detstva. Jedného večera sa niečo zlomí a hrdinka sa ocitá v tzv. tichej izbe - izolačke, pripútaná na lôžko.  Postupne sa zoznamuje s prostredím izby i nemocnice. To, čo sa javí ako neskutočné, šialené a paranoidné, vrátane chovania ošetrujúceho personálu, sa postupne napravuje nielen v jej mysli, ale rovnako aj v mysli diváka filmu. Pomáhajú jej nielen sestričky a lekári, ale hlavne jej spolupacientky. Niečomu napomôžu, niečo pokazia aj návštevy jej čudácky trpácky smiešneho partnera a jeho kamoša. Napokon i na prvý pohľad terorizujúce pravidlá oddelenia, či manipulatívno využívačné správanie niektorých pacientiek, sa ukážu ako v niečom užitočné. Odľahčenie množstvom dostatočne šľahnutých scén prispieva k plastickému obrazu toho, ako to liečebniach narušených duší vyzerá. Chcelo by sa povedať, že typicky japonsky šibnutých scén, lenže tu vzhľadom na prostredie, sú tie scény úplne trefné, , na rozdiel od mnohých iných filmov z rovnakého prostredia. (10.07.2021)