Kozure ókami

Seriál adaptujúci mangu od Koikeho a Kodžimu, ktorý bol natočený približne v rovnakej dobe ako filmy s Wakajamom. Dokopy má tri série po 26 dielov (dokopy 78) a každý po 45 minútach, čo je pomerne vyčerpávajúce. Všetky diely (okrem 3 "fillerov" v poslednej sérii) sú natočené alebo aspoň inšpirované kapitolami mangy (všetky kapitoly ale spracované nie sú), aj keď pôvodné príbehy sú z časových dôvodov natiahnuté a rozšírené - niekedy celkom podarene a logicky, inokedy nie - prípadne tvorcovia spojili niekoľko kapitol mangy do jedného dielu, ale tiež je výrazne zmenené pôvodné poradie kapitol. Kvalita jednotlivých dielov veľmi kolíše, keďže seriál je dielom viacerých režisérov a scenáristov. Prvé dve série sú epizódne, žiadne diely na seba nenadväzujú (okrem posledných 3 na konci prvej série a 2 ku koncu druhej série a dielu, kde Ittó získa viachlavňovú pušku do káry), prvá polovica tretej série je tiež viac-menej epizódna, ale posledná druhá polovica už nadväzuje diel po dieli, podľa zloženia mangy. Dejová kvalita kolíše z dielu na diel, spracovanie je jednoduché televízne, často sa tu opakujú kulisy (aj keď majú zobrazovať iné miesto) ako aj herci a herečky (vždy v novej úlohe), tradičná japonská hudba je celkom dobrá a pre celú sériu rovnaká (pribúda iba niekoľko melódií v rámci novej série), elektronické tóny sa sem ale veľmi nehodia. Seriál je tiež plný viacerých chýb, logických a historických nezmyslov a chýb v náväznosti (napr. na konci prvej série má Recudó pásku na pravom oku, pričom v druhej a tretej ju má na ľavom oku...). Niektoré preklepy sú aj v mange (zachytávanie mečov dlaňami, lámanie mečov rukami), iné si spôsobili sami filmári (z muškiet sa strieľa viackrát bez nabíjania, v jednom diely je dokonca šesťranný revolver atď...). Kvalita bojových scén tiež kolíše, niektoré sú dynamické a kvalitné, v iných sú otravné spomalené zábery so smiešnymi premetmi, skokmi a zvukovými efektmi. Krvou sa tu šetrí, nejakú človek vidí na každom 20 zoťatom nepriateľovi a čo sa nahoty týka, tak tú tu predstavuje asi 1 nahotinka maximálne 2 na každú sériu (oproti Wakajamovým filmom a najmä mange, kde sa to obnaženými dievčinami len hemží). Herecké výkony celkom dobré, Nakamura (resp. Jorozuja) Kinnosuke v hlavnej úlohe to herecky zvláda, aj keď o jeho šermiarskych schopnostiach by sa dalo polemizovať. Daigoróa hrali dvaja herci - jeden v prvej a druhej sérii, iný v poslednej sérii, čo bola spočiatku nepríjemná zmena, na nového herca si ale človek postupne našťastie zvykne. Hlavného rivala Jagjúa Recudóa hrali dokopy traja herci - v každej sérii iný, najlepší bol ten posledný (podobne ako vo filmovej sérii). Make-up a masky sú zastaralé, niekedy až smiešne, napr. Ittóove očné tiene a parochňa v prvých dvoch sériách, viditeľná až odstávajúca tvárová maska prvého Recudóa, natiahnuté a neveľmi dobre zamaskované "čiapky" so samurajskými účesmi ostatných hercov a na záver hranatá hlava Abe Kaiia... Najväčšou výhodou je ale to, že príbeh je tu spracovaný celý až dokonca (oproti filmovej sérii, ktorá zostala nedokončená), posledné diely sú voči mange najpresnejšie aj v rámci seriálu najlepšie a úplný záver je pôsobivý a emotívny. Ako celok je seriál skôr priemerná televízna produkcia s neveľkým rozpočtom a kolísavou kvalitou, pár dielov tu je ale celkom podarených, záver je kvalitný a hlavne je tu spracovaná celá manga až do konca (aj keď nie všetky jej kapitoly) a príbeh je na rozdiel od filmovej série aspoň pekne uzavretý. (UPDATE 22. 11. 2021). (22.08.2014) (menej) (viac)