Soul at Peace
Réžia:
Vladimír BalkoScenár:
Jiří KřižanKamera:
Martin ŠtrbaHudba:
Michał LorencHrajú:
Attila Mokos, Roman Luknár, Helena Krajčiová, Robert Więckiewicz, Jan Vondráček, Viera Topinková, Ľubomír Paulovič, Ľubo Roman, Jaromír Hanzlík (viac)Obsahy(1)
Tóno Pánik (Attila Mokos) vychádza z väzenia. Po piatich rokoch sa konečne slobodne nadýchne. Radostné zvítanie sa s kamarátmi naznačuje, že sa preňho začína nový život. Napriek tomu, že manželka Mária (Helena Krajčiová) ho pred bránami väznice nečaká, Tóno sa teší, že sa vracia domov, do rodnej obce Čierny Hron. Už cestou autom v ňom dôverne známe miesta vyvolávajú spomienky na spoločné zážitky s kamarátmi z detstva Petrom (Robert Więckiewicz) a Marekom (Jan Vondráček), údolie, v ktorom žije, je rovnako prívetivé, ako keď odchádzal. Má svoj domov rád. Hneď ako sa Tóno objaví v obci, nastávajú problémy. Miestny policajt Rovniak (Jevgenij Libezňuk) ho legitimuje, chlapi v krčme sa vyhýbajú priamemu pohľadu do očí. Tóno je predsa zlodej, sedel v base za krádeže dreva, treba byť obozretný. Čo na tom, že aj iní majú na rováši, sedel iba Tóno. A niekto ho udal. Tóno dodnes nevie kto. Ako býva zvykom, najlepším prostriedkom na prelomenie ľadov je štamperlík na privítanie. Tóno platí rundu a hneď má plno známych. Nič sa za tých päť rokov nezmenilo. Tóno prichádza domov, kde ho víta jeho žena Mária a dlhoročný kamarát Štefan (Roman Luknár), miestny podnikateľ. Mária by chcela Tónovi toho toľko povedať, aj malý Miško sa na tatinka teší. Tóno však dá prednosť Štefanovi. Spoločne bilancujú až do noci. Štefan ponúka Tónovi možnosť zarobiť si. A keďže oboch mužov spája nielen priateľstvo, ale aj spoločná kriminálna minulosť, je jasné, že sa Tóno bude musieť rozhodnúť – vráti sa ku krádežiam dreva alebo skutočne začne nový život? Tóno cíti voči Štefanovi dlh, veď postaral sa o jeho rodinu, kým bol vo väzení, postavil mu dom, pretože si Tóno odsedel trest aj za Štefana. Bude to ťažké rozhodovanie. To, že sa z väzenia vrátil iný Tóno, než ten, ktorý doňho odchádzal, vie iba jeho žena. Mária sa snaží poskytnúť svojmu mužovi útechu. Tešila sa naňho a stále ho miluje. Napriek tomu sa medzi ňou a Tónom otvára čoraz väčšia priepasť vzájomného odcudzenia. Tóno sa pokúša nájsť si prácu. V lese ani na píle ho však nechcú, veď kto by zamestnal zlodeja? Napriek opakovaným Štefanovým návrhom sa Tóno bráni tomu, aby sa vrátil k starému spôsobu života – ku krádežiam. A tak stráca aj Štefana. Priatelia z detstva – podnikateľ Peter a farár Marek sa snažia Tónovi všemožne pomôcť, majú však svoje vlastné trápenia a problémy mužov po štyridsiatke a sami hľadajú cestu, ako sa vyrovnať s tým, že ich predstavy o živote narážajú na tvrdú realitu. Tóno sa cíti sám a zúfalo hľadá východisko. Šancu má nakoniec ako jediný dá majiteľ miestnej železnice, strojvodca Smejkal (Jaromír Hanzlík), ktorý ako jeden z mála netrpí predsudkami... (TV JOJ)
(viac)Recenzie (197)
"Víte, co je strašné. Tu, v srdci, jsem úplně prázdný …" Návraty jsou vždy nesmírně těžké, nevstoupíš dvakrát do stejné řeky. Počáteční fanfarónská euforie, kdy je hlavní hrdina přesvědčen o tom, jak bude nadšeně vítán a oslavován po návratu z vězení, se mění v hluboké rozčarování. Ani pomocná ruka přátel nedokáže Tónovi pomoci v tom, aby prošel očistcem, aby se ctí obstál ve střetu s novou realitou. Na pozadí nádherné, snově lyricky nasnímané, slovenské přírody rozehrává Vladimír Balko jednoduchý, čistý, ale o to působivější, příběh o přátelství, lásce, obyčejných lidských hodnotách a nemožnosti návratu. (Challenge Tour - duben 2015) ()
Pokud je umění natočit film o ničem, pak je Pokoj v duši jedním z nejumělečtějších snímků. Nádherná písnička Jany Kirschner mi evokovala výpravný příběh ze života, ale dostalo se mi útržkovitých scén, v nichž se místy odráží Križanova lyrika, ale celkově mozaika obyčejných strarostí nefunguje - namátkou zcela vyčpělý motiv psíčka/ štěněte. ()
Film vám přinese silný emotivní prožitek, pokud se dobrovolně naladíte na jeho strunu a necháte se unášet příběhem muže právě propuštěného z vězení. Ten se samozřejmě těší domů, ale za těch pár let, kdy seděl ve vězení, se všechno v jeho rodné vesnici změnilo, hlavně lidé, kteří mu dávají znát, že ho neradi vidí. Snaží se začlenit zpět do normálního života, ale vydal se jen hořkou cestu. Bohužel, jsem se nedokázala naladit na tu správnou strunu a příběh u mě vyšel téměř naprázdno. V podstatě ve mě nic nezanechal. Jak přišel, tak odešel. Odsunula jsem ho až na druhou kolej a sledovala krásu hor. ()
Súčasné témy, menej súčasný, ale vhodný filmový výraz a to najtradičnejšie slovenské prostredie nie sú zlou kombináciou pre moderný film resuscitovanej národnej kinematografie. Trochu vášne a dynamiky ako aj menej chľastu a nadávok by tomu výrazne pomohlo, ale výsledok je o hodne výstižnejší, kvalitnejší a prirodzenejší než všetky tie mondénne a malomeštiacke „bratislavské“ filmy a seriály. Tézy o chľaste, kamarátstve, prázdnote a priepastných rozdieloch v kvalite existencie vo vidieckych regiónoch a živote na hranici s divou prírodou môžu niekomu pripadať ako klišé - a do istej miery aj skutočne iba potvrdzujú existujúce stereotypy - ale v porovnaní s umelosťou či sterilitou tej „mestskej“ časti nových filmov mi prídu ako zjav... . . . a došlo aj k emocionálnemu efektu. Nie kvôli koncu hlavného hrdinu, ale kvôli tomu, čo mu predchádzalo, mi po skončení POKOJA V DUŠI do duše vtiahol nepokoj. Čo si počať s tou prázdnotou, keď nepomáhajú kamaráti, alkohol ani láska? Musel som vyjsť von, do májovej noci, utiecť do polí...---- ... Bol presne taký víkendový večer, aký kedysi znamenal absolútno, nabitý očakávaním a túžobný... avšak všetky mladícke lákadlá piatkovej noci na malomeste už boli pasé, javili sa ako prázdnota. Vysedávanie v bare, tľachy a sila komunity, skupinová radosť a pubertálne energické nadšenie, šanca, že s neznámou kráskou či známou láskou príde veľký cit, to všetko stratilo kúzlo nepoznaného, pominulo v dospievaní ostatných, alebo sa rozplynulo v dezilúzií, či stratilo v obmedzeniach veku, vzťahu či poznania. Nádhera teplej noci akoby nemala dušu, výzvy sa ma netýkali, pokoj bol znepokojivý. Okúzlenie vyprchalo, naplnenie chýbalo. Alkohol ani najrozličnejšie opojenia ho už nedokázali zastúpiť, aj ony zovšedneli. Neboli už zázrakmi v nočnej jazde mestom či krajinou, iba mechanickým zabúdaním uzavretým kdesi medzi štyrmi stenami. ... ---- Napokon, keď už som sa nabažil prechádzky, ľútosti a melanchólie, vďačne zisťujúci, že okúzlenie ešte nepominulo, kamaráti, ženy a chľast ma znovu definitívne vrhli do života... Nepokoj z duše nezmizol, ale na chvíľu sa naň zabudlo... ()
Za sebe hodnotím hodně vysoko, protože takové filmy my Češi už točit pár let neumíme. Film o životním tápání, kde podstatná je cesta a ne cíl, plný symboliky a zpětných vazeb, tradičních osobních a rodinných pout, která člověku tak zamotávají život, až se stává nesnesitelným, prostě spousta věcí na přemýšlení. Je mi jasné, že tohle málokdo zkousne, protože takhle se filmy dělaly v době, kdy na ně byly peníze a nebylo důežité, jak dobře se prodají. Je to zcela nekomerční a těžko uchopitelný film, ale právě proto se mi libil. 80% ()
Galéria (16)
Zaujímavosti (23)
- Väčšina záberov bola nakrútená v malebnej stredoslovenskej obci Čierny Balog a jej okolí, týždeň sa filmovalo v Bratislave. (Smok)
- Na nakrúcaní sa podieľalo 65 členov štábu. V príbehu účinkovalo 32 hercov a 650 komparzistov. Štáb celkovo nakrútil približne 35-tisíc metrov materiálu. (Smok)
- Slávka Halčáková si vo filme zahrala malú postavu partnerky Roberta Wieckiewicza, ktorý stvárnil rolu najlepšieho kamaráta hlavného hrdinu, podnikateľa Petra. Nakoniec ale bola z filmu kompletne vystrihnutá, nakoľko jej postava odpútavala pozornosť od hlavného príbehu. (Zdroj: pluska.sk) (Raccoon.city)
Reklama