Loktibrada

Kde bolo tam bolo, jeden kováč priniesol domov zázračnú rybu a tá sľúbila jeho žene, že ak ju pustí naspäť do studne, splní jej tri želania. Kováčka si hneď želala takú truhlicu, ktorú keď otvorí, vždy sa v nej nájde dosť jedla. A tak sa aj stalo. Potešila sa veľmi ona a aj jej lenivý syn Kubo, ktorý celý deň iba na peci vyspával. A pritom veľkom šťastí ani ich veľmi nemrzelo, keď sa kováč domov vrátil a povedal, že ho zbojníci v lese prepadli a o celý ich majetok okradli. Kováčka hneď vymyslela, z čoho budú žiť. Majú zázračnú truhlicu s jedlom, tak si otvoria hostinec. A hneď aj prikázala Kubovi, aby začal drevené stoly stĺkať, aby hosti sa mali kde sedieť. Ibaže Kubovi sa nechcelo, a tak mať na neho vychrlila nadávky, že keď je taký a taký, aby sa na pačmagu premenil a sám sa o živobytie postaral. Nemyslela to však vážne chudera, iba zabudla, že jej želania čarovná ryba vyplní... (oficiálny text distribútora)