Manila, Open City
Obsahy(1)
Ide o vojnový film, bez dejovej zápletky a poukazuje na stratégiu americkej a filipíinskej armády, ktoré útočia na Japoncov v hlavnom meste Filipín - Manile. Tu generál Jamašita, veliteľ mesta, vydal rozkaz k ústupu japonských síl z hlavného mesta a vyhlásil ho za Otvorené mesto. Úplne iný názor mal ale kontraadmirál Iwabuchi Sanji, ktorý odmietol splniť rozkaz, so svojimi námornými pešiakmi obsadili starovekú pevnosť a z civilných obyvateľov si urobili živý štít. A tak japonská hrubosť a americké bombardovanie zapríčinilo najkrvavejšiu bitku s najväčšími stratami na životoch civilného obyvateľstva. Vplyvom amerického delostrelectva a letectva bola Manila, najviac zničené mesto po Varšave a Drážďanoch v 2. svetovej vojne. (Volodimir2)
(viac)Recenzie (2)
Ide o vojnový film vyrobený na Filipínach, ktorý je založený na skutočnej udalosti, ale rozhodujúcim faktorom je, ako je táto udalosť podaná v tomto filme. Manila je jedno z najmodernejších miest západného Pacifiku a nič dnes nenasvedčuje tomu, že vo februári 1945 bolo centrum mesta úplne zničené. Bitka o Manilu bola jediná mestská bitka vedená americkými ozbrojenými silami v Tichomorí počas druhej svetovej vojny. Manila bola najviac zničeným mestom v 2. svetovej vojne po Varšave a Drážďanoch (dva z nich zničili Američania). Bitky o Filipíny a tým aj Manilu boli dve. Prvá bitka trvala od 8.12.1941 do 9.6.1942, ktorá skončila japonským víťazstvom. Tu negatívnu úlohu zohral veliteľ amerického kontingentu, generál MacArthur, ktorý mal za úlohu pripraviť obranu Filipín pred japonským útokom. Svojim postojom podcenil Japoncov, nedokončil mobilizáciu, nezorganizoval výcvik záloh a tak na útok Japoncov nebol pripravený. Ustúpili na ostrov Battan odkiaľ potom 12.3.1942 ušiel aj s rodinou do Austrálie. Napospas osudu ponechal 31045 svojich a viac ako 100 tisíc Filipínskych vojakov. Nakoniec po kapitulácii tisíce z nich zomreli v Bataanskom pochode smrti do japonských zajateckých táborov. V príhovore k svojim vojakom z Austrálie oznámil, že sa vráti na ostrovy. A to už je miesto pre druhú bitku o Manilu trvajúcu od 3.2.do 3.3.1945 aj napriek tomu patrí k najkrvavejším v dejinách ľudstva. Americké ozbrojené sily s 1. obrneným a 36. peším plukom prenikli do Manily. V meste sa neočakával žiaden odpor nakoľko generál Jamašita, veliteľ mesta, súhlasil s opustením Manily a s jej vyhlásením za otvorené mesto. Ale kontraadmirál Iwabuchi Sanji so svojimi 17 tisíc fanatickými námornými pešiakmi boli iného názoru a stiahli sa do starého opevneného mesta odhodlaní tu zomrieť do posledného muža. K tomu im mal pomôcť živý štít civilného obyvateľstva Po nesplnení ultimátnych podmienok Američania vykonali najmohutnejší delostrelecký a letecký útok v dejinách vojny v Pacifiku. Z ich hlavní za hodinu bolo do priestoru Intramurosu (názov tohto historického obranného komplexu) vystrelených 10 tisíc granátov. To trvalo tri týždne a zo 17 tisíc japonských vojakov zahynulo 16665. Z celkového počtu 38 tisíc spojeneckých vojakov (3000 bolo z filipínskej oslobodzovacej armády) 5665 bolo zranených a 1010 padlých. Najstrašnejšie boli obete civilného obyvateľstva, ktorých vplyvom japonskej brutality, ale hlavne amerických náletov a vplyvom bombardovania zahynulo 100 000. Takže princíp otvoreného mesta, ale aj celkovému vojnovému vedeniu operácie v boji o Manilu to opakovane generálovi MacArthurovi nevyšlo. Podľa historických podkladov najviac porušení zásad Otvoreného mesta bolo zo strany Američanov, ale našťastie pre McArthura jeho strana vyhrala vojnu. ()
Jelikož je tohle první filipínský válečný film, jaký jsem viděl, nemůžu ho porovnávat s jinými, ale pro diváka, který je zvyklý na americké filmy z druhé světové války je to průměr, bez výrazných postav, který ale díky krátké stopáži a bojovým scénám nenudí. Viděno v hrozné kvalitě s jednohlasým rychlodabingem. ()