Andrew, člen našej rodiny

Každý z nás má asi filmy, ktoré sú pre neho srdcovou záležitosťou. A každý človek sa k týmto filmom veľmi rád vráti, kedykoľvek má možnosť. Pre mňa do tejto kategórie spadá aj film "Bicentennial Man". Hneď na úvod potrebujem povedať, že mi neskutočne chýba prítomnosť Robina Williamsa vo filme a prial by som si, aby tu ešte mohol byť. Pretože keď vidím jeho filmy a počujem jeho humor, mám pocit, že svet je trošku krajším miestom. Neviem ako inak by som popísal moje dojmy z tohto filmu, pretože vždy keď ho vidím mám pocit, že sa cítim príjemne, no súčasne prežívam aj bolesť hlavných hrdinov. Najmä Andyho. Pretože smrť je pre nás prirodzenou, no súčasne každý z nás je nešťastný, keď stratí ľudí, ktorí sú mu blízki. Problémom ale je, že pre neho je čas (ako mu Sam Neill ešte v prvej časti povedal) nekonečný. A v každom momente si to uvedomuje. A oveľa viac v druhej polke filmu, keď už nemá dokopy žiadnu rodinu a uvedomuje si, že nikto z jeho priateľov a rodiny mu neostane. A to je veľmi silné. Čo ďalej na tomto filme funguje? Láska medzi ním a Portiou. Príde mi to maximálne úprimné. A rovnako aj priateľstvo medzi ním a Hailie Kate Eisenberg na mňa pôsobí maximálne úprimne. A okrem toho komédia. Ako by mohol tento film bez nej fungovať? Nie je to len dráma, ktorá ma správneho ducha, no Robin Williams ma v tomto filme dokáže ohromne rozosmiať svojimi fórmi. A nikdy ma to neprestane baviť. Vizuálne je film skvelý, masky a make-up sú podľa mňa vynikajúce. Keby možno mám povedať jeden malý problém, ktorý tu vnímam, tak by to bol asi fakt, že po rokoch na mňa prídu záverečné momenty možno trošku zbytočne emocionálne. Ale aj tak nemám pocit, že by boli nasilu alebo, že by nefungovali. Stále sú dosť dobré na to, aby som ich veril a mal z filmu pocit, že funguje. Zakončil by som tento komentár asi slovami, že som tento film miloval ako dvanásťročný chlapec a milujem tento film dnes. A po smrti Robina Williamsa ho pozerám asi ešte radšej. Pretože od toho momentu je pre mňa záverečná smrť Andyho Martina skutočnosťou aj v reálnom živote. Neumrela len moja obľúbená filmová postava, ale stratili sme navždy aj človeka, ktorý ho stvárnil. A nech si kritici hovoria čokoľvek, pre mňa je to Williamsov najsilnejší film. A rozhodne zo mňa dostal najsilnejšiu reakciu. A rokmi pre mňa nič nestratil. V osobnom TOP 11 Najlepších filmov sa umiestnil na 11.mieste Hodnotenie: A+ (19.05.2015)

Ono Andrew je krásny film, no bohužial já som sa uňho trocha nudil a dej sa strašne vláčil, nič zaujímavé. Obsahovo obyčajný film a formou takisto nič moc, obyčajne nakrútené. Robin Williams je skvelý a v detstve bol Andrew moja obľúbená postava, no dnes už si uvedomujem, že je to jednoducho romantika medzi robotmi a tú ja naozaj nemusím. Navyše, keby scenár ponúkol lepší príbeh a hlavne lepšie dejové zvraty, mohlo to byť jedno z najlepších rodinných sci-fi. /60%/ (26.06.2010)

Nejsladší robotí film? Dost možná. A taky jeden z nejnatahovanějších. Potenciálně silný příběh roztáhnut do extrému, kdy už i na to fandění hlavnímu hrdinovi jsem byla příliš znuděná. Tak nějak mi v těchto filmech začínají dost vadit ty časové posuny typu "o 16 let později." A.I. Umělá inteligence na mě zapůsobila o poznání víc (i přes svou slabší druhou polovinu). 5/10 (03.09.2018)

Pred sledovaním tohoto filmu by bolo dobré si pripomenúť tri pôvodné zákony robotiky, ktoré uviedol do všeobecného povedomia americký spisovateľ, židovsko-ruského pôvodu, Isaac Asimov. Takže: 1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dovoliť, aby bolo človeku ublížené. 2. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, kedy je to v rozpore s prvým zákonom. 3. Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, kedy je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom. Práve tieto jednoduché pravidlá tvoria kostru netradičnej sci-fi ságy „Andrew, člen našej rodiny“. Tvorcovia tohto snímku Asimovu teoriou ešte viac rozvinuli, zdramatizovali a predovšetkým výborne spracovali. **** (09.02.2013)

Nemůžu si pomoct, ale Robin je mi vážně nesympatický. Nemyslím tím, že by byl aspirant na nejšerednějšího herce planety a přilehlého vesmíru to nee, detailní záběr na jeho krásné oči mě vždycky rozněžní, ale vadí mi ty jeho role ve filmech. Kompletně všechny ty až příliš dramaticky nudné slaďárny. Stále stejný, unylý výraz v obličeji, neustále utrápený nad životem, doplněné uvzdychaným hudebním doprovodem ... tydlencty typické, americké filmy, u kterých si plačky přijdou na své fakt, fakt nemusím. (04.09.2018)