Yeonae soseol

Je to veľmi dobrá romantická dráma. Má dosť dobrý príbeh o mladíkovi, ktorý sa spozná s nerozlučnou dvojicou dievčat a keďže sa do jednej z nich na prvý pohľad zamiluje, vyzná jej lásku, lenže je odmietnutý a tak sa stanú aspoň priateľmi. Lenže puto sa medzi všetkými tromi zosilňuje, ale časom sa prestanú stretávať a keď si na to mladík po pár rokoch spomenie, rozhodne sa obe priateľky nájsť a zistiť, ako sa im darí. So spracovaním som spokojný, chválim rozdelenie filmu na dve časové línie, minulosť, kedy sa samotný vzťah medzi tromi priateľmi odohrával a súčasnosť, kedy si mladík na svoje kamarátky spomína a navyše má menší priestor aj jeho sestra, ktorá je tiež zamilovaná. Hlavný priestor má samozrejme minulosť, ktorá je dobre zvládnutá, po dobre podanom úvode, z ktorého zaujme hlavne scéna s hodinami sa už začne nerozlučné priateľstvo, na ktoré sa skvelo pozerá, v strednej časti sa už viac začne riešiť láska, čo sa mi tiež páči, ale z celého filmu ma to zaujalo najmenej hlavne kvôli tomu, že som nevedel, komu mám najviac fandiť, keďže si ma získali všetci. A najlepšia je posledná tretina, ktorá už prejde do čistej drámy a navyše ponúkne jeden zaujímavý zvrat a tomuto už ani nemám čo vytknúť. Takže celý film nemá slabé miesto, páčil sa mi od prvej do poslednej minúty, ale stredná fáza trochu zaostáva. Herecké obsadenie je vynikajúce, klasik žánru Cha Tae-Hyun, moje obľúbené Son Ye-Jin a Lee Eun-Ju, táto trojica má s prehľadom najviac priestoru a v menšej úlohe poteší aj mladá Moon Geun-Young, takže obsadeniu sa nedá nič vytknúť. A podobne spokojný som aj s réžiou a technickou stránkou, Han Lee to zvláda bez problémov, len emócie tu nie sú až tak silné. Plné hodnotenie dať nemôžem, na špičku žánru to podľa mňa nemá, ale aj tak je to veľmi príjemný zážitok, ktorého všetky stránky sú výrazne nad priemerom. 79% (15.08.2012)

Verdikt: Neco na tech asijskych, potazmo jihokorejskych filmech je...jinak jak uz pise Adrian: Ako opísať vierohodne lásku slovami? Ako sa dá chytiť vietor do rúk? Nedá sa. Rovnako ako sa nedá slovami presne opísať zážitok zo sledovania tohto filmu. Niečo tak krehké, smutné, ale zároveň krásne a preplnené citmi sa len tak ľahko nevidí...ja bych doplnil, ze kdyz uz se to vidi, tak prave ve filmech z asijskeho kontinentu. A budme za to radi. (27.05.2007)

Romantika až za hrob Made in Korea. Kupodivu mne to nenasralo jako paní Steelová. Film má mnoho pozitiv, krásná kamera, solidní herectví, originální příběh a sem tam i vtip (světlušky). Hudba nikoliv-slaďák jak sviňa. Ale celý příběh je nesmírně detailně propracován s pověstnou korejskou tragédií nakonec. V málokterém romantickém filmu uvidíte hlavní hrdinku úplně ožralou, tady ano. Děj je velmi nereálný, postavy jsou přece již dospělí lidé řídící auta a na výletě nedojde k žádnému sexu, příležitostí habaděj. No ale celkový dojem pozitivní. Hlavně ty dvě holky jsou nesmírně krásné a jemné a taky nemocné. Zdravé lidi nenávidím! (05.10.2011)

Pekný smutný film, ktorý je niekedy až moc prekombinovaný. Čo myslím tým, že je prekombinovaný? Je použitých príliš veľa zvratových momentov a možno by na romantický film stačil len jeden. Hranie hercov je na vysokej úrovni (hlavne Tae-hyeon Cha hral výborne) a príbeh je fakticky veľmi pekný a nakoniec v konečnom dôsledku aj dojímavý. Pekná klavírna hudba len navyšuje celkový pocit z filmu a človeku sa proste chce plakať, aj keď nie vždy je v tomto filme prečo. Ja by som prijal aj iný koniec nie takýto, keď tých zvratov a kľučiek počas filmu bolo toľko, ale čo sa dá robiť scenárista a režisér (Han Lee) v jednej osobe mi chcel dať proste facku tak som to nejako predýchal a prijal. Tu som napísal len kozmetické veci čo mi na filme v podstate vadili, ale inak je to vynikajúci dojímavý film, z veľmi dobrým príbehom a výbornými hereckými výkonmi. (03.01.2016)

Myslíte, že výrazy "jedinečné" a "deja vu" nelze zkombinovat? Korejské romantické filmy jsou všechny prakticky totožné, když tedy budeme hovořit povrchně. Mají podobný děj, podobné scény, podobnou hudbu, podobné herce, podobné pointy. Ale v každém z nich je něco, co z něj dělá jedinečný fenomén, je tam to něco nepopsatelné, nevyjádřitelné, neuchopitelné. Každý má vlastní duši a vlastní srdce. Objevíte v nich tolik poetiky, tolik lásky, že kdyby Shakespeare měl tu možnost Lover's Concerto (nebo jiný korejský velkofilm) vidět, roztrhal by plný závisti sonety a uznal, že o lásce nic neví. Lover´s Concerto mě co do emocí totálně odrovnalo, opět jsem oněměl, opět jsem si musel neustále utírat slzy. Všichni tři herci jsou bezvadní, velice sympatičtí a prožíváte s nimi každou situaci. O to víc pak člověka zasáhne zpráva, že ta krásná a úžasná herečka Eun-ju Lee je mrtvá. (01.06.2006)