Rany

Toto je film, ktorý vám ukáže svet 90. rokov na Balkáne, bez cenzúry, natvrdo. Už tomu naozaj chýbala iba nekrofília, pedofília a ľudožrútstvo. Film rozpráva príbeh ľudí, ktorí sa dostali na zlú cestu a žijú ju podľa jej pravidiel, postupne sa stupňujúc, až do samého konca a dáva vám to svoje argumenty. Problém môže nastať na konci, keď slabšie indivíduum nemusí pochopiť, že toto je zlá cesta. Chýba tam jasné odsúdenie a nejaká drvivá pointa, niečo, čím by zabili to zlo, hoci aj po skončení titulkov. Srdjan Dragojević je režisérsky génius, ktorého jedinou chybou tvorby je mierny rozpor s kresťanstvom, keďže vulgárnosť je vždy u neho znak reality, ale nikdy sa neodsúdi a pokračuje v ďalších filmoch ako samozrejmosť. Nezmyselnosť bratovražednej vojny poukázal na svojom umeleckom diele Pekné dediny, pekne horia, mne sa páčilo viac ako pretiahnutý Underground, či jednoduchý Savior. My nie sme anjeli je zas vecou, ktorá nemala tvrdý dopad, minula sa účinku, naopak bola zbytočne vulgárna. Pokračovanie som vnímal ako dobrú komédiu s malými vulgárnymi chybami. Parada bola zas príliš za všetky ľudské práva, až sa opäť míňala s kresťanstvom, dokonca s výmyslami, ale zobral som ju s nadhľadom. Na svätého "Jiří" sa ešte len pripravujem, teraz som však chcel vzhliadnuť film, ktorý je ospevovaný, nie je prikrášľovaný, ak poznáte Balkán 90. rokov, ba možno je ešte ľahký. Fašizmus v plnej ohavnosti, ktorý zmietal Srbsko a ostatné krajiny Balkánu najmä od konca 80. rokov, až po akési ukľudnenie v novom miléniu, spôsobil pád na dno a do toho ešte idea veľkého Albánska, ďalej rozširovanie území vplyvu USA a NATO, EÚ zo svojou špinavou hrou, zapredanie sa bratských národov nielen na Balkáne, ale aj vrátane Jeľcinovského Ruska a stratég Milošević a jeho ľudia, ktorí narobili škody veľkých rozmerov. Srbov milujem, ale ich hriechy odsudzujem pre ich dobro, obdobie temna keď si sami škodili a ešte k tomu okolie pridalo, ich bude mátať ešte dlho, preto toľko filmov o vojne, preto toľko filmov o mafii až sa to nikomu nechce pozerať a pritom to bude stále málo. Nedokonalosť tohto filmu a chyba, ktorá sa niekde stala je aj v tom, že čoskoro zomrel jej hlavný predstaviteľ Dušan Pekić a nevie sa na verejnosti ako, jeho jediné predstavenie a hneď veľkého rangu. Srdjan áno, tu to máš, realita je práve takáto, práve preto tam mala byť ešte nejaká pridaná hodnota, ktorá by umlčala vševedov na kinematografiu, ktorý život nežijú, ale ho len pomyslene prežívajú vo filmoch a myslia si, že všetko vedia, tak je to aj s mnohými tu prítomnými užívateľmi, týpkami z fór, stránok, novín, či reálnymi hercami a tvorcami, ľuďmi, čo udeľujú ceny. Film vie byť niekedy viac než len kecy, ktoré vám natárajú ľudia vo svojich prehľadoch najlepších a najhorších filmov s detailnými rozbormi, kde sa stala chyba, prečo rovno nepovedia, že my ľudia sme nedokonalí, že žiadna naša vec nebude dokonalá, že v podstate je 99% všetkého od nás hodné sračiek?! Viete nech si rozpráva kto chce, čo chce (ja si ich argumenty vypočujem a pokiaľ budú kresťanské, možno ich aj zoberiem do úvahy, prečo všade pletiem kresťanstvo by ste mali chápať, inak vám hrozí, že to pochopíte až po smrti), mám svoje názory, obľúbencov na ktorých môžte pľuť, mám svoje dôvody a myslím, že tento film vám môže dať viac, než mnohé dnešné vyumelkované filmy. Je však vhodný len pre zrelých jedincov, pre ľudí nad 18 rokov, vlastne skôr pre dospelých, aby som upresnil, iba tak môžte pochopiť tento film, ktorý sa vôbec nerozpadal, skôr treba povedať, že tretia štvrtina filmu mala zádrheli v nadväznosti a zmysluplnosti deja, ale je snáď konanie úplných narkomanov normálne? Myslím, že nie, takže treba tomu vytknúť práve ten odkaz, tú chýbajúcu ranu istoty. Rany nášho slovanského bratského národa Srbska, má to moje uznanie. Mne sa slovo brat nezhnusilo, aj keď sme ho od čias Kaina a Ábela, cez mnohé bratovražedné vojny, až po dnešný falošný svet pošpinili, že je ako hovno. Pre mňa stále niečo znamená, moje (naše) hodnoty mi nemôžte len tak zničiť. Kiež by tento film slúžil ako Memento, silný odkaz chýb, z ktorých sa môžme poučiť! (23.01.2013) (menej) (viac)