Slogan

Osudový film hlavních představitelů a životních partnerů – herečky, zpěvačky Jane Birkin a herce, skladatele, spisovatele, scénáristy, režiséra a buřiče Serge Gainsbourga (Luciena Ginzburga). Má srdeční záležitost. Na tomto snímku jest velice zajímavá jedna skutečnost. V rámci tohoto filmu došlo během natáčení skutečně k jejich seznámení a to, co si zde zahráli se také následně odehrálo i v jejich osobním životě a stalo se tak skutečností. Že by náhoda…? (02.04.2016)

Začátek je famózní, vtipný a ironický. Vůbec vtipnost a ironie je silná stránka filmu, a taky výtvarná stránka. Často je film jako prodloužený reklamní klip, byť občas zparodovaný. Když se ale zabrousí do vážných vod, film ztrácí na účinku. Jeho působivost tkví v lákavém obalu. Jane Birkin zde dokáže být roztomilá, svůdná i otravná, S. Gainsborough hraje lépe než by jeden čekal, pokud vůbec roli momentálně zamilovaného sukničkáře vůbec musel hrát. A moc pěkná atmosféra šedesátých let. (18.10.2015)

Gilles Verlant v Gainsbourgovej biografií píše, že vzniku filmu tak trochu dopomohol François Truffaut, ktorý Pierrovi Grimblatovi poradil, že najlepší spôsob, ako sa dostať z rozchodu je natočiť o tom film, pretože je to možnosť ako sa zbaviť osobných problémov tým, že budú prenesené na filmové postavy. Grimblat uznal, že Truffaut mal pravdu. Postavy filmu Slogan začali žiť vlastným životom a väčšmi ako príbeh samotného Grimblata sa z neho stal príbeh Serga a Jane. Slogan predstavuje dynamickú a vášnivú love story, ktorej dôsledky sú dnes už kultovou záležitosťou...  Je to film, ktorý sa chce páčiť a ktorý sa chce predať, čo je, vzhľadom na zápletku odohrávajúcu sa v prostredí reklamných agentúr, šikovný rozprávačský ťah. Pop-artový vizuál, sýta farebnosť (najčastejšie červená), satirizácia konzumnej kultúry a často znejúca veta "Mladí to kúpia" tvoria obal, v ktorého vnútri sa skrýva príbeh dramatickej milostnej avantúry režiséra reklamných spotov a mladej Angličanky. Spôsob, akým Grimblat pristupuje k narácií je taktiež zrejme inšpirovaný estetikou reklamného spotu – príbeh plynie v svižnom tempe, je plný lákavých obrazov, ktorých podstata je jasná a stručná. Je to zrejme dôvod, pre ktorý film výrazne spomaľuje vo vážnejších scénach. Postavy majú svoju hĺbku a ich zámery nemôžu byť vždy ozrejmené rýchlo, jasne a stručne. To je niečo, čo skrátka reklama nedokáže. Konflikt reklamnej estetiky a snahy o dramatické momenty síce vytvára pekný kontrast, no je aj príčinou nevyváženosti. Gainsbourgova hudba je opäť aranžovaná Jean-Claude Vannierom. Hudobné jadro tvorí jeden leitmotív, ktorý vo filme odznie niekoľkokrát v rôznych nápaditých inštrumentáciách (napr. ako dychovka v Benátkach, ako zbor opilcov na lodi, či v závere ako pieseň v podaní Serga a Jane). Mimochodom, myslím, že Gainsbourg ako herec nebol nikdy predtým vo filme viac uvoľnený práve tak ako tu... (03.06.2024)