Aljak

Tak toto bola riadna tragikomédia - aj keď skôr komédia ako tragédia. Ale z nemeckej produkcie to je ďalší vydarený film so satirickým podtónom, ktorý zároveň vytvára kontrastnú úvahu s dominantnou témou krehká pominuteľnosť života vs. carpe diem. Treba uznať, že dvojica postáv bola nesmierne sympatická a ich dialógy väčšinou stáli za to. Ustráchaný Andi a nebojácny Benno boli výborným protipólom. Aj keď občas boli niektoré scény a hlášky naozaj "za čiarou" čierneho humoru. Ale inak celkom fajn, v podstate nad očakávania :)

Fascinujúci Ramanudžanov príbeh, o ktorom som doteraz nevedel absolútne nič. Po tomto filme aspoň budem vedieť, že takýto talentovaný indický matematik skutočne existoval. Vedecká časť filmu s matematickým kontextom našťastie nebola až tak jednoznačne v popredí, inak by som sa asi v tom celom úplne stratil, keďže v matematike, číslach, vzorcoch a konštantách sa až tak nevyznám. Ale životný príbeh sympatického tamilského mladíka bol nesmierne inšpiratívny a obdivuhodný. Muselo to byť pre neho obrovsky ťažké - ďaleko od domova, v cudzom prostredí, kde ho nikto neuznáva a nechcú dopustiť, že by mohol mať pravdu... a do toho ešte aj vojna. Jedinou útechou bola snáď tá matematika (a samozrejme sympatický profesor Hardy, ktorého vynikajúco stvárnil Jeremy Irons).

Čakal som nejaký totálne nezmyselný brak, ale napokon to bolo celkom pozerateľné. Film z prostredia prostitúcie a obchodu s bielym mäsom majú svoje čaro - a mňa táto tématika vždy dokázala dosť zaujať. Samozrejme, sa v tomto námete nájdu lepšie i horšie filmy - no tento bol kdesi uprostred. Ten koniec pripomínal skôr horor ako thriller, a pôsobilo to teda dosť nechutne všetko (s tým sadizmom to asi fakt prehnali). Ale inak celkom zaujímavé, dokonca ani zápletka nebola taká jednoduchá a priamočiara ako som v podstate očakával pri pohľade na podpriemerné hodnotenia. Ale malo to čosi do seba, dokonca aj viacero dobrých zvratov, ktoré držali kvalitu nad úrovňou všedného priemeru. No napriek tomu, že dej bol upriamený na unesenú Sofiu, mňa osobne viac zaujímala postava Aliny (Mischa Barton), ktorej som veľmi fandil po celý čas. Bolo to drsné!

Veľmi príjemne ladený dokument, ktorý kombinoval príbeh Pamukovho Múzea nevinnosti a pestrej mozaiky istanbulských reálií. Všetko to krásne kontrastovalo a napokon to vytváralo pôsobivý celok. Zároveň celá lovestory Kemala a Füsun balansovala v chodbách múzea na hranici reality a fikcie, čo ešte viac prispievalo na pozoruhodnej atmosfére celého tohto zaujímavého projektu. Kto má rád Istanbul, určite bude o to viac očarený... Má to len jednu obrovskú chybu - veľmi ľutujem, že som si najprv neprečítal Pamukovu knihu Masumiyet Müzesi. Teraz, keď už viem ako to celé s Kemalom a Füsun skončilo, už budem bohužiaľ obrovskou mierou ukrátený o tento zážitok. Ale aj tak som rozhodnutý, že si knihu prečítam, a potom pekne v Istanbule zájdem aj do pozoruhodného a zároveň bizarného múzea na Çukurcuma Caddesi (v štvrti Beyoğlu).

Kvalitný historický film s prvkami drámy i romantiky - z exotického prostredia Rovníkovej Guiney ostrova Bioko (resp. z koloniálnych čias známy pod názvom Fernando Pó). Veľmi pôsobivá atmosféra so zaujímavou zápletkou a spádom ako sa na pravú španielsku drámu patrí! Navyše celý film sa odohráva na podklade reálnych historických súvislostí, čo ešte viac pridalo na kvalite. Začiatok patril kolonizátorom, medzi ktorými však neboli zákonite len nadradení egoisti, ale aj ľudia, ktorí si domorodé obyvateľstvo ctili a udržiavali relatívne priateľské vzťahy. Na to sa akosi zabudlo, keď kolonializmus padol a pod rúškou nezávislosti mali domáci zrazu mániu pomstiť sa všetkým belochom a vyhnať ich kade ľahšie. Bohužiaľ, na celoplošný extrém vždy doplatia ľudia, ktorí sú najmilší a najviac empatickí. Vždy to tak bolo, je, aj bude... Vždy na všetko doplatia nevinní.

Veľmi príjemne ladený film o hluchonemej rodine a dievčati, ktorá v sebe objavila spevácky talent, ktorý sa snaží zúžitkovať v miestnom zbore a zároveň sa uchádzať o miesto na hudobnej škole v Paríži. Námet vyznieval ťažkopádne a trochu som sa obával, že tam bude kopa pátosu ako to často pri téme postihnutí býva, ale opak bol pravdou. Napokon to bola svieža dramédia s typicky francúzskym dôvtipom, sympatickými postavami a ako bonus boli k tomu zvučné melódie speváckeho zboru, ktorých by som ja osobne zniesol aj oveľa viac. Najväčšou chybičkou krásy však bola predvídavosť celého príbehu. Ale inak celkom fajn!

Nič extra, práveže na indické pomery veľmi slabučké. Taký obyčajný príbeh, navyše dosť predvídateľný a bez nejakých výraznejších zlomov v deji. A aj keď už to chvíľu vyzeralo nádejne, že príde nejaká zápletka, tak sa to zas utriaslo (až príliš ľahko) do zabehnutých koľají. Pritom minimálne rodinné zázemie vytváralo celkom snubný potenciál nejakých komplikácií. Ale nič z toho nebolo. Ešte aj Dulquer v hlavnej úlohe mi moc nesedel, na môj vkus až príliš sebavedomá postava. Takže napokon dosť sklamanie...

Mňa by tak strašne zaujímalo ako sa to vlastne v skutočnosti stalo. Ale obávam sa, že toho sa asi ani nedočkáme. 5 rokov trvalo indickým orgánom, kým tento prípad uzavreli, a to s dosť kontroverzným výsledkom plným nezrovnalostí a pochybností, v podstate rovnako ako tomu bolo aj počas toho sporného vyšetrovania a interpretácií rôznych vyšetrovacích zložiek (tak ako bolo dobre prezentované aj vo filme). Tento prípad vyvolal v Indii obrovské vášne a neutíchajúce debaty - nielen ohľadom potencionálnych vinníkoch, ale aj ohľadom kompetencií polície, vyšetrovacích postupoch, či samotnom verdikte bez jednoznačných dôkazov. Film výrazným spôsobom konfrontuje skutočné udalosti v chronologickom poradí, a postupne nám predstavuje oba scenáre, ku ktorým dospeli dva rôzne vyšetrovacie teamy. Formát výborný, aj keď miestami trochu subjektívne nabádajúci k jednej z týchto verzií, čo mierne otriaslo objektívnym charakterom tohto filmu (aj keď zrejme účelovo, a z pochopiteľných dôvodov). Rovnako je škoda, že sa do filmu nedostali všetky okolnosti tohto kolosálneho prípadu (na to by bol asi lepší skôr nejaký 5-hodinový dokument)... Zostáva jediná otázka. Boli skutočne odsúdení tí správni? (podľa mňa Nie!). Pre záujemcov odporúčam detailný popis všetkého, čo sa týka tohto kontroverzného prípadu: 2008 Noida double murder case (Zdroj: wikipedia).

Podľa popisu to znelo viac ako lákavo, no napokon musím konštatovať, že to bolo obsahovo dosť slabučké a nevýrazné. India tu bola odprezentovaná ako krajina zlodejov, podvodníkov a agresívnych ľudí, čo zas až tak jednoznačne neplatí (hoci existujú tam aj také nástrahy). A čo sa týka toho "strácania sa a hľadania sa" v Indii, to akože neexistujú telefóny, že sa medzi sebou ľudia nedokážu spojiť a hľadajú sa ako blbí? Pritom som nemal pocit, že by sa film odohrával v nejakej pred-roamingovej doby (čomu nasvedčuje aj telefonát v German Bakery). Takže trochu nedomyslené podľa mňa... Ale snaha o vytvorenie drámy prepletených medziľudských vzťahov bola evidentná, len akosi to nevyšlo.

Klasická šablónovitá teenage komédia. Nijako obzvlášť neprekvapí, ale na druhú stranu sa dalo na to aspoň pozerať a nebolo to preplnené typickými absurdnými trápnosťami ako tomu zvykne bývať pri tomto žánri. Áno, občas sa tu vyskytli aj hlúpe zvraty v deji, ale na viacerých dialógoch a scénkach sa dalo aj trochu zasmiať (pri niektorých aj viac ako len trochu). Aj keď tá náhla strata Andiho záujmu o príťažlivú Katju mi prišla dosť podivná (reálne by sa toto s najväčšou pravdepodobnosťou zrejme nestalo). Aj Lilli bola sympatická, ale vlastne po jej príchode žiadna iskra medzi ňou a Andim neprebehla, a potom zrazu? Ale čo už, aj tak to bolo lepšie ako väčšina filmov tohto žánru.