0verseer

Údolí včel pre mňa ostáva výstrelom do prázdna, od ktorého som síce (na základe vysokých hodnotení) očakával, že ma zasiahne, no napokon len vlažne prešiel kdesi ďaleko mimo mňa. Ak patríte medzi tých, ktorí v prvom rade hľadajú symboliku a ocenia netradičnú atmosféru, budete spokojní, ja však nepopieram, že snímok na mňa pôsobil až moc jalovo a napriek tomu, že som sa nenudil ma nedokázal výraznejšie osloviť. Vadila mi najmä absencia logiky (či naivita?!) v mnohých okamihoch, kedy akcie jednotlivých postáv pôsobili absurdne, odhliadnuc od toho, že ich myslenie mohlo byť (sčasti) ovplyvnené daným obdobím. Pozor, nasledujú majoritné spoilery! Boli ste varovaní. :D Napríklad časť, keď Armin vedie zajatca Ondřeja na koni (geniálny nápad posadiť niekoho, kto mi uteká na koňa a sám ísť pešky), pričom neskôr Armin pokľakne, aby sa napil z kaluže na zemi (priamo pozvánka na to, aby ho Ondřej omráčil/zabil a ušiel), čo sa aj stane, no zobrať mu zbrane už Ondřeja akosi v tej rýchlosti nenapadne. Ďalší skvelý nápad je pozvať si takéhoto náboženského fanatika na svadbu, nevadí, že Ondřeja naháňa pomaly skrz pol Európy, aby ho priviedol spať do rádu, z ktorého dezertoval a napriek všetkých prísahám a sľubom sa oženil. Potom mu, čuduj sa svete, zavraždí nevestu, na čo ho nechá roztrhať psami a napokon všetko hodí za hlavu a vracia sa tam, odkiaľ v úvode zutekal. Znie to celé veľmi zvláštne a napriek tomu, že sa naprieč ľudskými dejinami odohralo nespočetné množstvo neuveriteľných udalostí a príbehov, tomuto príbehu som ako celku nemohol uveriť. Čo je v prípade historického filmu snažiaceho sa (aspoň podľa tunajšieho popisu) o zobrazenie historických reálií značný problém, 6/10...

"Z hlediska vyššího principu mravního, vražda na tyranovi není zločinem!" Veľmi silný snímok, ktorého posolstvo o jednom z najtemnejších období ľudskej existencie je aj vždy bude rovnako dôležité, napriek tomu, že od nakrútenia už uplynulo takmer 60 rokov. Vyšší princíp patrí do kategórie filmov, ktoré musia byť posúvané z generácie na generáciu, ako prevencia pred prípadným zopakovaním histórie. Inak oceňujem výkon Hannjo Hasse-a, ktorý mi miestami veľmi pripomínal Fiennesom stvárneného diabolského Amona Göth-a...

”Choose an iPhone made in China by a woman who jumped out of a window and stick it in the pocket of your jacket fresh from a South-Asian Firetrap. Choose Facebook, Twitter, Snapchat, Instagram and a thousand others ways to spew your bile across people you've never met. Choose updating your profile, tell the world what you had for breakfast and hope that someone, somewhere cares.” Kto silou-mocou čakal kontroverziu a údernosť “jednotky” ostane sklamaný. T2 stavil na nostalgiu, ktorá vďaka prítomnosti všetkých hlavných predstaviteľov (aspoň) na mňa zafungovala. Nebojí sa pomáhať si flashbackmi z prvého Trainspottingu a dokonca ani “vykrádania” niektorých ikonických scénok. Často aj kvôli tomu sklzáva skôr na úroveň komédie, na jeho šťastie to však nie je vyložene blbé či trápne. Rozhodne teda nejde o tak originálny a realistický počin ako T1, oproti ktorej sa v konečnom resumé javí trochu zbytočne. Napriek tomu, že nenadchne, ako film na jedno pozretie ani neurazí a tak sa hodnotením tentokrát stotožním s priemerom, ktorý si vyslúžil od tunajšej komunity. Seniorská T3 po ďalších 20 rokoch by však už v zaújme všetkých rozhodne nemala uzrieť svetlo sveta...

"Kdo si sakra myslíš, že jsi?" "Myslí si, že je Rambo!" "Rambo je trouba." Tango a Cash je na jednej strane dobrými hláškami naprataný buddy movie akčňák parodujúci častokrát sám seba, ktorému nechýba vcelku netradičná zápletka (dvaja policajti v lochu) a zaujímavá dvojička Stallone & Russel rozhodne nepostradá vzájomnú chémiu, lenže na druhej strane je to až moc prehnané. Nehovoriac o xy nelogických momentov (najviac ich bolo v pasáži vo väzení), ktoré sú moc aj na takúto večernú popcornovú zábavku. Záver s upraveným autkom na štýl starších filmov Jamesa Bonda mi tu absolútne nesadol, 6/10.

151 minút. 151 minút bolo v The Departed moc aj na takého majstra, akým (môj najobľúbenejší režisér) Scorsese bezpochýb je a ten Oscar išiel v tomto prípade vážne za zásluhy skôr ako za kvalitu samotného diela. Určite totiž nejde ani zďaleka o Scorseseho najlepší film, rovnako ako nejde o najlepší herecký výkon nikoho z hviezdnej trojky DiCaprio, Damon a Nicholson. Vyzdvihnúť však musím Wahlberga, ku ktorému putovala plešatá soška omnoho zaslúženejšie. Nebyť záveru balansoval by som dokonca medzi 3 a 4*, s ohľadom na koniec sa s kľudným srdcom prikláňam k štyrom, aj keď sklamanie z veľkých očakávaní je v tomto prípade predsa len znateľné...

"To jsou nacisti?” „Ne, Donny, to jsou nihilisti - bát se nemusíš.” Kultová snímka? Inu, subjektívne vnímam snímok Big Lebowski po prvom pozretí ako mierne preceňovaný, aj keď rozhodne nie primerný či nenápaditý. Má to určite niečo do seba a koniec koncov nikde nie je napísané, že kultový film musí byť dokonalý, takže 8/10 a keď už nič iné, aspoň mi to spravilo chuť namiešať si Bieleho medveďa...

Ani ma v rýchlosti nenapadá film, ktorý by mal také skvelé herecké obsadenie ako Grandhotel Budapešť. Tie tri hviezdičky však svedčia o tom, že ich potenciál (až na Dafoe-vho zabijáka a hlavnej postavy) ostal nevyužitý a stratili sa v tejto chaotickej blbôstke. Možno to vnímať ako veľmi originálne dielo, ktoré ak by som mal k niečomu prirovnať, tak možno k filmu Tajemství hradu v Karpatech (aj keď neviem racionálne zdôvodniť prečo :D), to ma však bavilo omnoho viac a zdôvodním aj prečo. Pokým spomínaná československá komédia chcela baviť a bavila, Grandhotel Budapešť je vnútorne rozpoltený medzi svojím komediálnym grom a snahou o akési posolstvo z pohnutých čias konca 40. rokov minulého storočia. Žiaľ, žiadnu hlbšiu emóciu film neponúkne, takže aj napriek tomu, že stopáž je pomerne krátka a tempo svižné, po prvom vzhliadnutí akosi vnútorne necítim potrebu si to ešte niekedy pozrieť znova. Škoda...

Škoda, že ten pôvodný záver, ktorý sa uvádza v zaujímavostiach o filme bol napokon vystrihnutý, myslím, že by sa do tej depresívnej vlny, v ktorej sa snímok niesol aj celkom hodil. Každopádne American History X má čo ponúknuť a patrí do skupiny filmov, ktoré nútia diváka po záverečných titulkoch spätne balansovať nad tým, čo videl a aký záver si s ohľadom na danú problematiku vyvodiť. Edward Norton si svojou rolou film doslova celý "ukradol" pre seba a opäť potvrdil svoju hereckú všestrannosť, takže piata * ide hlavne na jeho vrub, 9/10.

"Which would be worse - to live as a monster, or to die as a good man?" Priznavám, že ma Scorsese týmto snímkom prekvapil, no druhým dychom pridávam, že príjemne. Narozdiel od tu prítomných hodnotení by som ho síce neradil na rovnakú priečku s Goodfellas a Casino-m, no ide o úplne odlišný žáner, takže to nemá cenu riešiť. Filmársky zvládnuté sto percentne, prostredie psychiatrickej liečebne či väzenia na odľahlom ostrove má svoje temné čaro, ktoré okamžite pohltí, len škoda, že záverečná pointa vypláva u pozornejšiemu divákovi na povrch už zhruba v druhej polke snímku. Tento nazvyme to nedostatok je však pomerne irelevantný vzhľadom na to, že sa od začiatku dej pohráva s dvoma paralelnými scenármi, takže nie je dôvod neudeliť plný počet hviezd, 90%.

"Štvrtopiatej" 20 dielnej sérii to síce vyšlo po spriemerovaní na 4*, ja však objektívnejšie vidím na 3*. Bez rozpakov vám môžem hneď napísať, že je to to najslabšie, čo sme mali možnosť v seriáli doposiaľ vidieť. Zamrzel najmä fakt, ako tvorcovia nezvládli zmanažovať záver postavy, na ktorej vlastne celý seriál stál a padal - Ragnar Lothbrok. Takže v konečnom dôsledku bola jeho smrť aj určitým oslobodením od nutnosti ďalšieho sledovania trosky, ktorú z neho v štvrtej sérii urobili. Rovnakú trosku urobili postupom času aj z Ecberta, ďalšej zo skvelých postáv, ktorá tvorila kostru seriálu. Bojové scény boli nenápadité (okrem stretu Rolla a Ragnara pri obrane Paríža), Ragnarovi synovia to sami zrejme neutiahnu, keďže ako-tak zaujímaví sú len Ivar a Bjorn, takže k ďalšej sérii budem pristupovať veľmi skepticky a opatrne...