tomando1

Pacific rim splnil všetko to čo som od sfilmovaného anime žánru čakal...chceme premakaný príbeh a zmysluplné dialógy, ale to sme potom na zlej adrese. Tento film to vôbec nepotrebuje! pri jeho pozeraníi som mal miestami dojem že hrajem hru a prave takto mi Pacific rim pripadá, ako sfilmová japonská hra s cut-scénami pri ktorých by som za monitorom počítača inak prežíval orgie. Myslím že zámer Del tora s týmto filmov je nepochopený..je to proste žáner kde je všetko akosi nafúknuté, jednoducho číňania sú červení, rusi drsní a nepristupní s vlasmi vyblielenými sibirským vetrom a američania majú jednoducho silné hlášky, najkrajšie stroje a zachraňujú svet. Všetko bolo farebné charaktery mali všetky typické prvky kontrastne vykreslené, jednoducho vedec ma okuliare s hrubým čiernym rámom a je tak trochu pošuk, generál je čierny američan s drsným výrazom..často mi to pripomínalo inak výbornú pc stratégiu red alert v anime kabáte..jednoducho kto to pochopil, nečakal realizmus a srdcervúci príbeh, príde si na svoje..toto je jednoducho Robot Jox meets Godzilla and friends, je to čistokrvna nakopávačka pri ktorej sa vam pri zabití Kaiju niečo pohne vo vnútri a poviete si "tu máš ty svina krabia". Samozrejme koniec sa mohol vyhnúť happyendovému cliché kde je každý po menšom napätí či to hlavný hrdina prežil šťastný a dokonca sa teší aj pes. To si mohol Del Toro odpustit, pri americkom béčkovom rodinnom filme sa človek pousmeje ale v tomto prípade to skôr bolelo. Robot Jox mi ako decku vyvolaval zimomriavky na koži a toto je návrat do starých dobrých deckých čias..Super nárez s geniálnym vizuálom, onič horším audiom a s poriadnými guľami. Film sa vyhol vulgarizmom a dokonca si odpustil aj zmrzačené kopy tiel čím dáva priestor aj tým naším malým, ktorí si pri tomto filme možu budovať hrdinov ako ja kedysi pri Godzille..Napriek nejakým tým mínusom dávam tejto pecke plný počet už len za orginalitu :)

Oblivion je film ku ktorému sa ešte určite vrátim a viem že to bude čoskoro pretože od výborného príbehu, užásného hereckého výkonu Toma Cruisa a zažitku ako vizuálneho tak zvukového sa nedá len tak ľahko odpútať. Celý film je doprevádzaný doslova namieru ušitým hudobným doprovodom, ktorý štýlom odkazuje na remake klasiky z 80tych rokov Tron: Legacy, čo je koniec koncov logické keďže oba filmy pochádzajú z dielne toho istého režiséra, čoho som si najprv vedomý nebol. Oblivion je film, ktorý napriek úvodné frflaniu budú chcieť vidieť aj vaše priateľky keďže aj mňa pri ňom neraz hrialo pri srdci a to teda som tvrdý oriešok, takže neváhajte do kina vytiahnúť aj svoje nežné polovičky. Chcel som sa vyhnúť akémukoľvek komentovaniu príbehu, ktorého rozlúsknutie potrápi aj skúsených filmových harcovníkov, takže toto sú moje bezprostredné audio-vizuálne a vnútorné pocity po zhliadnutí pre mňa osobne zatiaľ najlepšieho filmu tohto roku. Čo dadať na záver? Tron: Legacy bol vynikajúci film avšak meno Joseph Kopinski sa mi vryje do pamäte veľkými písmeny až dnes. Bravo