StanislachKo

Takto to dopadá, keď si undergroundový tvorca nerozumí sám. Že mu na to kývlo to kvantum hereckých elít a že v tom videli niečo, čo by im v kariére možno malo prospieť ide mimo moje chápanie. Nie, vážne, toto nebolo vtipné, horrorové, ani Romerovsky duchaplné. Nerozumiem, že... NACO?!

Ten scenár bol niečo neskutočne strašlivé a s odretými ušami dávam tretiu za fakt vychutnávkovú akciu (najmä polhodinovú digitálnu adrenalínovú dávku z vlaku). Ale ináč tým ako to tlačí na tú dramedy pílu sa to pochováva akoby samé už svojou podstatou. Dúfam, že toto bol posledný výstrel, lebo s výnimkou absolútne geniálneho Logana táto séria ide s každým filmom viac do sračiek. PS: Dúfam, že tú Sofiu Turner ejkejej Jean som videl vo filme prvý a posledný krát.

Džízs, toto zase čo bolo?! :-)

Takto. Objektívne to je celkom nedobre natočené a príbehovo nekoncepčné. Občas až tak, že to trochu bolí. Ale sú tam zo dva silné momenty, kvôli ktorým idem s hodnotením hore. Zo subjektívneho hľadiska. Podvod od polovičky (A reakcia hlavnej postavy, že fuh!, škoda, že som to nevidel skôr...) a jej konfrontácia s Kevinom pred nočným klubom. Plus kvantá cameií vrátane Stana Lee (ktorého som tu videl asi naposledy a fakt som ho tu nečakal...). Mewes sám seba narazil na rošt a dokázal, že nie je iba weedguy z pred Grocery storu. Ale že má sebareflexiu ako možno málokto. A nie len herecký talent. Dobre. Ďalšie potvrdenie, že modrá je tu len nič nehovoriace číslo.

Bez debaty najlepšie zrežírovaná vec, čo som v poslednej dobe videl. O to viac mrazí, keď si uvedomíš, že je to skoro true story. Hlavnej postave nič iné ako cenu filmfare.

Dlho od mojej premiéry som nevedel nájsť slov. Teraz po repríze na tom nie som inak, ale čo mi napadá: čistokrvný balet, úžasne schoreografovaný, využitie priestoru a pár oneshotoviek mi dalo dole dekel. Naviac je to melancholické, nemálo katarzistické a záveru Ti nemôže na tvári ostať nič iné ako úsmev. Z fakt unikátneho filmového zážitku. Proste všetko, čo film dokáže ponúknuť (pokiaľ máš rád akciu, slow-mo a celkovo neo-noár, tak toto... alebo Killera, u mňa je to asi na rovnakej priečke.).

Tu si trúfnem prehlásiť, že v mojom ponímaní ide o najlepšieho hraného hellboya! A napriek tomu, že momentálne ležím, si za tým proste stojím. Obsahuje to v zásade to najzábavnejšie z oboch predchádzajúcich. Má to Rasputina, náckov, obrov, tajomnú sektu, chlastajúceho redboya, Artuša, Merila, veľké zbrane a teraz konečne k tomu zásadnému: Neskutočný nadhľad, rozprávačovi nohy bozkávať, Ian McShane si tu odklepol ďalšiu rolu, čo sa počas celého filmu nič hrať nesnaží a napriek tomu si vždy ukradne celý film. Tu mu ale konkurovala hlavná postava. Vôbec neviem, čo je to za týpka, ale cením, že oproti Perlmanovému prevedniu viac creepy, špinavý, nechuťák v baloňáku, zle zbrúsené rohy, dostávajúc podstatne viac na držku. Má to väčšiu logiku ako predchádzajúci uhľadený Ron, čo dvíha činky, miluje sladkosti, do hladka si každé ráno zbrúsi... (heh...) a bizardne labužnícky fajčí cigary. Je to sakra pekelník, on musí vyzerať a správať sa divne! Nemám ilúzie, že takto pekelne nízke hodnotenie môže spôsobiť aj niečo iné, ako že "Guillermo...". Holt, rovnaká rovnica pri Bladovi dvojke.

Modré čísla nemôžu nikoho prekvapiť. Obzvlášť predlohyznalých. A tu ma Tim (ktorého na rozdiel od mnohých neuctievam ako poloboha) veľmi milo prekvapil, keď sa na rozdiel od napríklad Karlíka, či Alenky úplne opustil a išiel si svoju víziu. Tá kombinácia hravosti a pátosu je tu v dokonalej rovnováhe. Technické atribúty ako animácia, hudba, nasvietenie, strih, to tiež hrialo na duši, ale v súčasnosti už to tak nerezonuje, takže nič z toho nejak obzvlášť zmieňovať netreba. Nakoľko Dumba (z 1941) naprosto zbožňujem, mal som veľké očakávania a prvotné sklamanie z mnohých "vynechaných" príbehových schém sa v konečnom dôsledku vyparilo, nakoľko som dostal možnosť sledovať ako keby iný nový príbeh s týmto roztomilým lietajúcim ušatcom. Myslím, že to je jeden z najvýraznejších dôvodov, prečo byť do filmov blázon, nie je tak...?

Tento film ma utvrdil v troch presvedčeniach, na ktoré fakt nie som hrdý, upozorňujem vopred. 1) Ženy nevedia (poriadne) točiť (pribehy). Je to už asi moja x-tá skúsenosť a že sú v tomto menej univerzálne ako mužskí tvorcovia je badateľné. Ono mám pocit, že je to vždy nechcene orientované na ženské publikum. Za svetlú výnimku uvediem jeden príklad za všetky: S.Copolla a LOST IN TRANSLATION. Tam bolo sakra vidno ako sa to dá. No fakt v drvivej väčšine romantiky, či drámy z ženských rúk to (ne)funguje. Presne ako tu. 2) Neschopnosť si namontovať statív, či stabilizátor na kameru a vytriasť divákovi hlavu sa stalo tuším umeleckým zámerom. 3) a za toto sa obzvlášť hanbím, ale je to zistenie, že pedobear drieme asi v každom z nás. Teda vo mne minimálne.

Ťažko sa mi to hodnotí.. Kumail je bezpochyby komický talent hviezdneho rozmeru a Dave je ... veľký... a badass... Ale chémia tu nebola bohvieako ukážková. Výbuchy ok, ale mlátičky zase rozstrihané až hanba. A Iko žalostne nevyužitý. Zase raz