Crosby

Jednotku som prežíval, pretože mi dala neskutočné množstvo inšpirácii vo svojej izbe. V roku ´95 mi patril totižto Andyho svet, svet hračiek. Dvojka sa mi už akosi predrala cez pozornosť. Nielenže moje hračky akosi predčasne skončili v debničke s nápisom: “Detský domov“ ale aj samotný scenár mi akosi nechutil, avšak pixarovského čara mala požehnane! Trojka. Skutočne silná dávka nostalgie. Akoby som sa avatarským spôsobom preniesol mysľou k samotnému Andymu. Neuveriteľné, ako si hračky ponechali svoj kvalifikovaný humor, keď už vedeli, že sú takpovediac na odpad. Striedavé nálady príbehu tak okorenili polievku, pretože chuť mala neskutočne dokonalú, nebíčko v papuli! Emotívne uvažujem, ako hodnotiť tento snímok. Vrátil mi krásne spomienky na svoje vlastné hračky, prinútil ma vyroniť aj slzu, naštartovať bránice smiechu, údivu, ovládať svoj zmysel dneskajška, lebo teatrálne sa držal predlohy skôr staršieho diváka, i keď veková hranica je uvedená omnoho nižšie.

Washington, Oldman a pôvabná Kunis ťahali za hrubší povraz od scenára. Silný potenciál príbehu, námet je taktiež lákavý. Konečná prezentácia nedosiahla pozornosť, čo sľubovala charizma traileru. Pre mňa má však akýsi zvláštny punc, v tom dobrom zmysle slova. Nudný večer, čipsy s coca-colou a film vyšitý na zapršanú sobotu