Čó no nemuri

"Butterfly Sleep" je ďalšou zaujímavou drámou zo sveta japonskej kinematografie. Ak by som to mal nejako jednoducho priblížiť, tak by som povedal, že je to ich verzia filmu "Still Alice". Tento film má však v sebe aj nejakú tú romantiku a myslím si, že výsledný efekt je o niečo zaujímavejší. Páči sa mi myšlienka, že môžeme všetci zanechať vo svete svoje stopy bez toho, aby sme vedeli, že to vlastne robíme. A to je aj hlavná myšlienka, ktorú chce film podať. A je tu zachytená podľa mňa celkom dobre. Na druhú stranu sú tu ale momentky, kde si po filme uvedomíte, že vôbec do toho nemuseli nejako výrazne byť primiešané. Ako napríklad fakt, že ide o zakázanú lásku. Lebo dokopy sa to tu iba raz trošku spomenie. Ako napríklad tu nebola potrebná scénka so skartovaním študentských prác. Technicky to mohlo im dať nejakú lekciu do života, no na druhú stranu neviem. Tá scénka nepôsobí nejako veľmi úprimne v porovnaní so všetkým ostatným čo sa udeje. A čo sa Anny týka, tak reálne mohla mať možno o niečo väčšiu rolu. No je tu posunutá tak trošku do prázdna. Nie je úplne zbytočná, no zaslúžila by si viac priestoru. No keď príde finále filmu, tak človek aj zabudne na to, že niektoré veci mu úplne vo filme nelahodili, lebo pôsobí to úplne zaslúžene. Ako návšteva "Coincidence Library", posledný dar od Ryoko alebo aj posledné stretnutie medzi oboma hlavnými hrdinami. Pôsobí to úprimne. A vďaka tomu dokážem film opätovne oceniť. Nejde tradičnými cestami ako posledné japonské romance, ktoré som videl, ale vzal si trošku náročnejšiu tému na spracovanie. A myslím si, že sa s tým popasoval celkom slušne. Hodnotenie: A- (05.06.2020)