Réžia:
Erik PoppeKamera:
John Christian RosenlundHudba:
Armand AmarHrajú:
Juliette Binoche, Nikolaj Coster-Waldau, Mads Ousdal, Maria Doyle Kennedy, Chloë Annett, Larry Mullen Jr., Lauryn Canny, Eve Macklin, Denise McCormack (viac)Obsahy(1)
"Bez ohľadu na to, koľko fotografií zhotovíš, nikdy to nebude dosť." Rebecca Thomas (Juliette Binoche) je najuznávanejšou fotografkou vojnových konfliktov na svete. Riskuje svoj život v nebezpečných situáciách kvôli najlepším záberom. Chce, aby sa ľudia ''zadrhli'' kávou nad jej fotografiami, keď otvoria ranné noviny. Jedinou jej nádejou do budúcnosti ostávajú jej dve dcéry, staršia Steph a malá Lisa. Potom, ako utrpí vážne zranenie pri fotení v teréne v Kábulu, rozhodne sa na nátlak svojho manžela Marcusa (Nikolaj Coster-Waldau), že už nebude fotografovať. Hoci má problém začleniť sa do normálneho spoločenského, ale hlavne do svojho vlastného rodinného života, ponuky sa jej darí odmietať a zdá sa, že sa všetko začína vracať späť do zabehnutých koľají. Avšak i napriek tomu bude musieť jedného dňa čeliť vážnej skúške: definitívne sa rozhodnúť, či jej fotografie majú takú istú hodnotu, ako jej vlastná rodina. (sochoking)
(viac)Videá (2)
Recenzie (21)
[AFF 2014] Ďalšia z bezpočtu bolestivých melodrám o sebedeštruktívne konajúcich jedincoch, ktorá sa opakovane znižuje k citovému vydieraniu s výraznou pomocou melancholického soundtracku. Plytké filmy s postavami, ktoré sa správajú ako psychicky silne narušené a pokrytecky ignorujú potreby svojho okolia som nikdy nemal rád. Tu je však príbeh uspôsobený divákovi, plný rádoby dojímavých, vtipých a sladučkých rodinných pasáží a následne okamihov, ktoré lámu moje divácke srdiečko... teda, chceli by. Prudko neoriginálny námet zaujme možno len perspektívou súčasných svetových konfliktov z pohľadu vojnovej fotografky - ženy (zväčša to býva muž). Týchto sekvencií z exotických, násilím sužovaných krajín však obsahuje film primálo a vôbec na ne nekladie dôraz (navyše mj. prepadnutie utečeneckého tábora v Keni je natočené horibilne). Priamo a jednoducho povedané, dej je z môjho pohľadu nezaujímavý a plný odvekých klišé, plus postavy svojim konaním (neviem, či je kóšer rozprávať relatívne mladej dcére o brutálnom mučení a deťoch odvádzaných ako sexuálnych otrokoch), i keď sa nás film miestami snaží presvedčiť o ich snahe o nápravu, vyvolávajú chuť bezprostredne ich ubiť baseballovou pálkou. Všetky. Bez výnimky. A aj na Juliette Binoche sa už prejavuje pokročilý vek; navyše na mňa ani na sekundu nepôsobila dojmom skutočnej profesionálnej fotografky, takže, i keď Poppe vychádza z vlastných skúseností, o nejakej uveriteľnosti nemôže byť reč. 40% ()
Mě to nejvíc připomínalo dramata o válečných veteránech, které to vzdor utrpěným traumtaům táhne zpátky na bojiště. Tady jen byla místo vojáků válečná fotografka, která se občas, s prominutím, chovala jak kráva. Jakkoliv se Juliette Binoche snažila, s jejímu trápení jsem nebyl schopen porozumět, což byl asi základ pro to, aby se mi film líbil. Není to natočené špatně, i herci se snažili, ale připadá mi, že tohle je jeden z těch existenciálních filmů určený pro kritiky a nikoliv pro širší publikum. Zklamání. 35% ()
Asi na tohle téma bylo natočeno už velké množství filmů a já se stala vybíravou i v této oblasti dramatických příběhů. Juliette, snažně tě prosím, zůstaň na své parketě, ve kterých tě už známe moc dobře a chvála na tvé herecké umění zní ze všech stran. Protože tahle role ti absolutně nesedla. Na této válečné fotoreportérce jsem ti nevěřila ani ten foťák v tvé ruce. A ještě k tomu jsi doma nechala nejen pohledného manžela, ale i dvě děti. Tam jsi zapadla daleko líp a vůbec se manželovi nedivím, že se mu nelíbila ta tvá přílišná zapálenost pro věc na úkor v tomto případě důležitější role. Nejsem první, kdo to tady píše, tak na tom asi něco bude. Kromě toho jsem zaznamenala možná až příliš klišé a patosu, proto ta trojka. ()
Vylozene se nabizi srovnani s americkym A PRIVATE WAR. Na rozdil od nej zde ale chybi autenticita, snad i proto, ze se v tomto pripadu nevychazelo ze skutecnych udalosti. Vysledek je tak ponekud exploativni, vyumelkovany (sentimentalni hudba, slow motion), a nepresvedcivy. Hodne problematicke je navic, jakym zpusobem snimek humanizuje sebevrazedne atentatniky. ()
Dost drsná a pro mnohé nepochopitelná studie jednoho válečného fotografa. V tomto případě fotografky. Když pak film rozhoduje o tom, zdali si fotografka vybere svojí práci nebo rodinu, hádejte, co zvolí. Pro mě možná až moc neosobní a místy i nudné. Jinak ale na začátku a na konci filmu dost vypovídající. Prostředek bych klidně vystřihl. ()
Galéria (21)
Zaujímavosti (1)
- Jeden z prvních názvů nesl jméno Grenade. (Cheeker)
Reklama