Plivu na váš hrob 2

Zbytočné rozpisovať sa o deji, pretože všetko ide podľa šablónky - znásilnenie a následná pomsta, pričom to bolo zmáknuté naozaj precízne a v tomto hororovom žánri mi nijaké invencie hľadať netreba a ani po tom netúžim. Hlavná hrdinka presvedčivo dobrá! Páčilo sa mi to o štipku viac ako jednotka, určite nie prostredím (lebo chata pri lesoch ma proste vždy bude brať viac), ale predovšetkým mierou brutality, niektoré scény ma totiž potešili ako už dlho nič (KONEČNE nejaký poriadny masaker!). U mňa sa to zatiaľ s prehľadom zmestí do tohtoročnej TOP 3. (07.09.2013)

Opět docela výživný krvák, který by oproti nápaditější jedničce příliš nepokulhával, mít do hlavní role jinou herečku. Hezká holka to byla, to zase jo a v první polovině filmu jsem proti ní moc nenamítal, ale to přehrávání, které předvedla v poloze mstitelky, to bylo na mě moc. I přes občasné záblesky působila spíše jako karikatura, které člověk tu touhu po odplatě moc nevěří. I přesto dalo Bulharům pěknou sodu a to se mi líbilo. 70% (12.09.2013)

Remake síce nepriniesol nič prevratné, okrem zrejme prevratnej kvalitatívnej zmeny v tvorbe režiséra, no žánrovka to je rozhodne na úrovni spolu s podobnými podarkami toho času ako The Last House on the Left či Mothers Day. Zničoho nič sa zjavila dvojka a bohužiaľ je slabšia ako jednotka. Koncept ostal totožný len sa zmenilo prostredie čo je aj kameňom úrazu, pretože Bulharské prostredie podtrhuje lacnosť filmu rovnako s nevýraznými záporákmi. Kladom je sympatická hlavná predstaviteľka i keď tie výlevy v revenge časti som jej nezhltol tak v pohode ako Sarah Butler v jednotke. Vysporiadanie sa s násilníkmi je v dvoch prípadoch celkom slušná drstota no nikdy ma nebralo umordovanie protivníka infekciou (už to bolo použité v jednom filme ale teraz si nespomeniem v ktorom). Škoda aj pár WTF momentov ako je teleport medzi krajinami či boží zásah v prípade úteku obete. Kto má však rád tento žáner, nedá sa nijak inak ako film odporučiť, petože ako rape and revenge žánrovka obsahuje všetko čo k nemu patrí a I Spit on Your Grave 2 skrátka nemal čím sklamať len prekvapiť a ako tak čítam tak pár skúsených harcovníkov rozsekal na kašu =). (09.09.2013)

V roku 2010 nastal v rámci subžánru rape&revenge zásadný zlom, keď sa doposiaľ nevýrazný režisér Steven R. Monroe rozhodol pre oživenie jedného z jeho najikonickejších predstaviteľov, amatérske, surové a skrz-naskrz podvratné I Spit on Your Grave (známe tiež pod výrečným názvom Day of the Woman). Podarilo sa mu pôvodný hrubo neopracovaný materiál obratne vyzdvihnúť z prachu a dať mu novú tvár pre nové tisícročie. Spravil ho temnejším, dodal mu lepší scenár, ale zachoval onu charakteristicky zvrhlú estetiku krutosti a odvážil sa ísť omnoho hlbšie v otázke fyzickej i psychickej konfrontácie ľudskej bytosti (a diváka) s nekompromisným násilím a sadistickými figúrami, stelesnenými typizovanými zástupcami vidieckych buranov. Razom si tak získal nemálo fanúšikov, ktorí mu dodali odvahu na ceste za stvorením sequelu. Ten bohužiaľ len flegmaticky napĺňa schému rape&revenge a je výkladnou skriňou koncentrovaných znásobených neduhov originálu, naproti ktorému však nemá ono špecifické kúzlo, postráda zábavnú neskúsenosť tvorcov (a šarmantnú predstaviteľku hlavnej role). Špinavá a surová estetika je nahradená povrchnou a útrpnou samoúčelnosťou. Dej je plný nelogických a absurdných momentov, ktoré sa scenáristi ani nepokúšajú vysvetliť; zasadenie do Bulharska môže dojmom exotického (a pre tvorcov lacno napodobiteľného) prostredia pôsobiť snáď len na priemerných Američanov, ktorí netušia, že Georgy skutočne nie je typické krstné meno v tejto geografickej oblasti. Žalostné herecké výkony a pokusy o emocionálny zásah a rozmer vyznievajú smiešne. Technická stránka tiež nie je prostá vád - rutinná šedá kamera opovrhuje núkajúcimi sa možnosťami kreatívneho využitia, miesto toho preferuje nezáživné snímanie fádnych kulís a násilných výjavov. Pritom sa ale ani zďaleka nejde tak do extrému, ako u Monroeovho pôvodného remaku, čo by bol prípad, kedy by naopak všedná a neosobná kamera (a vizuálna stránka všeobecne) vytvárala divácky zaujímavý kontrast a možnosť interpretácie ako rafinovanej metafory "obyčajnej krutosti". Takto zostáva len priestor na ďalšie povzdychnutie nad úpadkom dobre rozbehnutej značky. K montáži sa dlho vyjadrovať netreba - sekvencia po páde do kanálu je jasným dôkazom, že by sa mal strihač spolu s osvetľovačmi vrátiť späť do lavíc. Všetko korunuje prostá nudnosť nerozvinutého potenciálu dejového ohniska (koniec koncov, ani samotné vraždy nie sú vôbec originálne či zaujímavé, len pozorne odpisujú a vykrádajú ako starý originál, tak iné zdroje) a neschopnosť adekvátne pracovať so stopážou a teda dobre využiť koncept na danom priestore (tento problém mal aj pôvodný film zo 78.-eho, ale ani zďaleka nie v takej miere). Pre diváka, ktorý dokáže ignorovať všetky vyššie spomínané neduhy a nemá so žánrom (resp. jeho kvalitnejšími zástupcami) takmer žiadne skúsenosti, však môže byť dostatočným hororovým potešením, to určite nevylučujem. Pre mňa nie je uspokojivým ani ako guilty pleasure. 0% (06.09.2014)

Mr.Steven & Mr. Neil...yeaah, I was just, um...Bolo prepotrebné vyexploidovať už vyexploidované, lebo únikový východ je hrdzavý a po(s)tupne padá. Slušné O10´pripomenutie originálu stálo za pornosť. Ďalšie soplenie je už nepopiereteľne ohyzdnou devoltážou videného.Tento žáner buď miluješ /stráviš/ignoruješ.Ja ho strávim a ak niečo pribudne, tak milujem. Tu mimo ukrákaného hrdelného kvílenia a duchapreplneným dialógom medzi detektívom a farárom a vôbec...vymačkané želé varlata ma do žanru nesosli. Hlúpučká radovánka pre otrlých a tou ja asi nebudem. (09.09.2013)