Neriadené strely

Italské, rodinné, pohodové, evropské, nové. Prostě zase trochu kinematografická změna v podobě evropského filmu. Typická italská mnohočlená rodina, kde každý něco tají nebo má nějaký problém. Nechce se mi rozepisovat, prostě pohoda film, který je sice trochu smutnější nebo vážnější, každopádně parta "gay kámošů" ve filmu exceluje. ..tak snad nám ta Itálie vyjde příští léto.. (24.08.2013)

Komedie tak jak má být kolem choulostivého tématu nikterak nepřešlapuje a dělá si legraci ,velice decentně,padni komu padni.I když jsou Italové velicí cíťové dokáží si s tématem pohrát.Vše graduje když se dostaví Tommasovi kamarádi ze Říma a jakoby náhodou všichni 4%.Příběh se zdá být ztřeštěný ale mě opravdu pobavil +++++od tohoto data jsem film viděla po čtvrté (8.2.2019) a stále mě baví. (24.11.2018)

Do kina ma donútila ísť kamarátka. Pred kinom som si obzerala plagát- talianska komédia s podivnými hercami- no priznávam, že som išla s obavami a výhražkou kamarátke, že mi vráti tie tri eurá, ak to bude blbosť. A potom, čuduj sa svete- ono to blbosť nebola. Vôbec. Bolo to výborné, emócie vyvážené, na niektorých scénach sme sa svorne pobavili celé kino. Každý odchádzal s úsmevom na tvári, dobrou náladou a vetou: " toto si musím stiahnuť aj domov" :-) (08.08.2013)

Film v sebe veľmi príjemným spôsobom spája dva filmové žánre – drámu a komédiu. Smiech cez slzy v správnom pomere. Dramatický príbeh v správnej chvíli odľahčený úsmevnou časťou. Veľmi umne prepracovaný dej a plynulosť príbehu sú skvelou devízou. Režisér Ferzan Ozpetek okrem typického zamerania viackrát vo svojich filmoch využil prelínanie súčasného deja s minulosťou. Vo filme Mine vaganti je práve táto minulosť zaujímavým vkladom do súčasnosti a nie je barličkou príbehu ako vo Fenestra di fronte alebo v Magnifica presenza, kde sa na úkor minulosti úplne stráca prítomnosť. Tentoraz všetky ingrediencie zmiešal v správnom pomere a preto ho považujem za jeho zatiaľ najlepšie dielo. (02.01.2013)

Vynikajúci, s maximálnym citom a empatiou podaný príbeh plný láskavého humoru a úprimnej drámy, to všetko okorenené talianskym temperamentom. Je v tom jednoznačne cítiť prvky autobiografie autora, o to väčší dôraz je kladený na charaktery, postavy a psychológiu. Veľmi príjemné a nečakané prekvapenie... (19.08.2013)