Obsahy(1)
Záznam divadelného predstavenia zo Slovenského komorného divadla v Martine v réžii Romana Poláka. Po tridsiatich rokoch od legendárnej inscenácie Ľubomíra Vajdičku sa na dosky martinského divadla vrátil Ivanov, inscenácia hry Antona Pavloviča Čechova - nesmrteľného klasika ruskej literatúry, ktorého dnes považujeme za jedného zo zakladateľov modernej drámy v réžii Romana Poláka.. Tak ako iné Čechovove klasické komédie, aj Ivanov sa pohybuje na hranici medzi komikou a trpkou tragédiou. Napätie na javisku nevzniká na základe komplikovaného deja, ale vyplýva z vnútornej citovej drámy, ktorú prežívajú autorove postavy. Hlavný hrdina hry Ivanov prežíva v tridsiatich piatich rokoch veľkú životnú krízu. Stratil ilúzie o druhých aj o sebe samom; má dlhy; jeho život ho neuspokojuje; už nemiluje svoju ženu - skrátka, jeho život sa dostal do slepej uličky. Nerozumie sám sebe, a preto hľadá príčinu svojho stavu, ale nachádza len neurčitý pocit viny. Jazykom dnešnej doby by sme povedali, že Ivanov trpí syndrómom našej doby - syndrómom vyhorenia, ktorý podľa súčasných psychológov robí z človeka prázdnu schránku, vlastnú karikatúru. Napriek tomu, že od napísania Čechovovej hry Ivanov uplynulo takmer sto dvadsať rokov, jej hlavný hrdina rieši tie isté dilemy, ako mnohí z nás. Jej téma sa nás dotýka, sami poznáme zo svojho okolia ľudí, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, a preto túto hru považujeme za výsostne aktuálnu aj pre dnešného diváka. Inscenácia sa stala udalosťou sezóny 2005/2006 a získala DOSKY za najlepšiu inscenáciu, réžiu, scénu, kostýmy a scénickú hudbu. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (1)
Sledováno z vadného videozáznamu, ale i domyšlením souvislostí je z toho podivný dojem. Kontroverzní experimentální inscenace, místy chmurná dostojevština, místy až gogolovsky groteskní. Herci často se ztuhlým výrazem anebo naopak přepjatě energičtí. Doplňkové masky-loutky japonského divadla nedávají valný smysl. Na scéně to asi vypadalo lépe. ()