Reklama

Reklama

VOD (1)

Epizódy(6)

Obsahy(1)

„Je to příběh o střetu hodnot, kdy rodině vezmou dítě kvůli nepatřičnému jménu,“ vysvětluje režisér Dan Wlodarczyk. Název minisérie odpovídá netradičnímu jménu dítěte, které trápí místní sociální pracovnice. Další příběhy alternativních rodin, převážně z přelomu milénia, byly často převyprávěny a upraveny médii. Série tak pokládá univerzální otázku – kde končí osobní svoboda člověka a kde začíná společenská norma? Dá se vůbec dnes žít mimo daný systém? (Febiofest)

(viac)

Recenzie používateľa Anet21 k tomuto seriálu (7)

Jitřní záře (2022) 

⚪V súhrne - ambiciózne, veľa dejových liniek, motívov, ale skutočne dobre si scenár poradil asi len s tou hlavnou, všetky ostatné tam boli len ,,dopočtu," či aby tam boli.⚪Úvodné časti zbytočne detailné a podrobné, linky so susedmi, obcou, sociálnymi pracovníčkami vyšumeli do prázdna a nie je jasné, na čo im bola venovaná tak veľká pozornosť (hlavne Žilkovej napr.)⚪ Záver zase skratkovitý, skôr uponáhľaný, v ktorom sa charakter Záře nestihol prejaviť, v ktorom slabo fungovala psychologizácia aj vzťah matka-dcéra. Postava otca je tiež zaujímavá, hlavne tým, že nemá na dej skoro žiadny dopad, nevidíme hlbšie interakcie so Září a pod., až skoro nie je jasné, akú funkciu v seriáli mala.⚪Okrem slušnej výpravy a niektorých hereckých výkonov scenáristický priemer, nič, čo by bolo treba chváliť či odporúčať.⚪ ()

Epizoda 1 (2022) (E01) 

⚪Rozjazd vcelku slušný, klasický. Záře, Guru aj Iveta majú zatiaľ ako Voyo produkty spoločnú predovšetkým vcelku slušnú výpravu, ktorú by v našich tv mohlo byť vidieť častejšie, čiže po stránke kamery, zvuku, hereckých výkonov nie je veľmi čo vytknúť. Až na to, že režisér oslovil asi štvrtinu skvadry zo Slunečnej a to je celkom dobrý vtip.⚪Scenáristicky to už asi bude horšie, tu veľmi archetypovo pôsobia dedinčania, ktorí neznášajú prisťahovalcov, správajú sa ako burani, chcú im len škodiť, merajú si tlak vody (včera 10 sekúnd, dnes 12) a riešia podobné nezmysly. Najhoršie na tom však je, že takéto typy ľudí, nech pôsobia akokoľvek schematicky sa naozaj vyskytujú a každý, kto na dedine žil/žije sa s aspoň jedným stretol (aj vlastná skúsenosť). Čiže toto ja osobne scenáru odpustím.⚪Čo už ide mimo mňa sú tie ezo bláboly, čajíčky, olejíčky, cvičenia, chodenie po uhlí, tancovanie pri splne - ja chápem, že niekomu toto môže dávať zmysel, mne je to celkom ukradnuté. Rovnako, že dvaja ľudia dajú výpoveď z práce a chcú žiť ,,nejako," z podpory, ale zároveň chcú dieťa a nepremýšľajú, že dieťa ,,potrebuje" na starostlivosť veľa peňazí je mimo, že je to na motívy skutočných udalostí je ešte viac na zamyslenie.⚪Ešte jedna vec - to, že ,,divné" mená sa na matrike zapísať nedajú, ale potom tu medzi nami chodia ľudia s menami ako ,,Jenovéfa" a iné, ktoré tiež bežne nie je uzákonené v českom kalendári a nikomu to nevadí je zaujímavé.⚪Niekto sa nemôže volať Polnoční Bouře, ale keby jej dajú meno Stormy, verím, že by to matrika ani neriešila...⚪ ()

Epizoda 2 (2022) (E02) 

⚪Produkcia je na úrovni lepšieho televízneho seriálu, takže nie je veľmi čo hodnotiť, tu skôr sama o sebe stojí kontroverzná téma, či je celý príbeh, na motívy ktorého je seriál nakrútený, normálny. Pretože áno, to, že postavy dedinčanov sú archetypy zlých neprajných ľudí, ktorí chcú vyhľadávať chyby druhých dokáže vzbudiť súcit k hlavným postavám, ktorým sú podkopávané nohy, na druhej strane je už ťažšie, aby si divák vytvoril sympatie k ľuďom, ktorí nechcú chodiť do práce, pretože veria, že si všetko dopestujú doma (a peniaze na čokoľvek iné???), odmietajú lieky (tetanovka by sa pri tej práci na poli celkom hodila), odmietajú úrady, no potom od úradu chcú dávky, od štátu chcú pomoc a podobne - čiže nie sú plne nezávislí.⚪Pretože to potom pôsobí neskutočne povrchne a alibisticky - štát chceme využívať, ale nech nás nechá žiť tak, ako chceme my.⚪Ďalším bodom sú potom úplne nepochopiteľné názory postáv, ktorí si kúpia starý dom, ale nemôžu ho opraviť, spávajú na jednom matraci na zemi ako v nejakom holobyte, nemajú nič, jedia len fazuľu a šošovicu, ale chcú si urobiť dieťa, vôbec nechápu nákladnosť starostlivosti o neho, dobrovoľne podstúpia domáci pôrod, i keď kedykoľvek by mohli nastať komplikácie, nechápu, že dieťa treba ,,niekde" zaregistrovať a že je jasné, že štát musí vedieť, že dieťa existuje a podobne - skrátka to pôsobí akoby postavy buď boli malé deti, ktoré nechápu sled udalostí v živote, alebo mentálne chorí, ktorí nemôžu chápať a všetko si predstavujú po svojom. Pretože vystavenie rodného listu nie je byrokracia, ale nutnosť a logický krok.⚪O to bizarnejšie pôsobí to, že žena je povolaním učiteľka a preto by snáď mala mať základné poznatky ,,o všetkom." Alternatívne sa dá žiť rôzne, stále ešte ale existuje norma, to, čo určila väčšina a čo treba rešpektovať. To, že to postavy (a očividne aj reálny pár) nedokázali pochopiť je na zamyslenie.⚪Po prvom dieli som si našla informácie o rodine na internete, krásny príklad, prečo všetkých podobných ,,ezo ľudí" radšej ignorovať.⚪ ()

Epizoda 3 (2022) (E03) 

⚪Táto časť je oproti predchádzajúcim dvom veľmi emotívna, čomu dopomáha samotná téma odobratia dojčaťa od matky, nutno dodať, že tento akt je zobrazený veľmi naturalisticky, mrazivo. Na druhej strane je logické, že tento diel, zameraný na rozdelenie matky a dieťaťa bude divákmi prijatí výborne, keďže ľútosť začne u divákov šlapať na plné obrátky. A to nie je chyba, len znova - a nechcem sa opakovať - to, že dieťa bolo odobraté je tragédia, nemalo sa to stať znenazdajky, ešte ak aj dozorujúci lekár s tým nesúhlasil, no na druhej strane - aj alternatíva má svoje hranice, a každý sa musí riadiť pravidlami väčšiny - ak sľúbim, že vybavím dieťaťu rodný list a kontrolu u lekára, tak by som to mal aj urobiť, nakoľko by už rozumnému človeku malo byť jasné, že si môže koledovať o problém. Úplne fantasmagoricky potom vyznievajú scény, v ktorých rodičia dieťaťa popisujú ako by najradšej dieťa uniesli a utiekli do Španielska, čo jednak nie je riešenie (asi nikdy nepočuli o Interpole) a jednak scenár chce, aby pri týchto vetách divák prikyvoval a držal postavám palce.⚪Rozporuplnosť je slovo, ktoré definuje seriál ako celok. Čo ale nutne nie je zle. Inak sa výpravou aj hereckými výkonmi jedná stále o slušný nadpriemer, ktorý by sa mal na obrazovkách objavovať častejšie.⚪ ()

Epizoda 4 (2022) (E04) 

⚪Celý seriál ide viac-menej na istotu, čiže už nie je veľmi čo haniť alebo chváliť, od prvej časti sa vezie vo svojej na televíziu nadštandardnej produkcii, takisto dej pracuje s klasickou sociálnou drámou, v ktorej ale v kontexte pôsobia niektoré motívy až príliš ružovo - to, že všetci matke vychádzajú v ústrety, aj v domove všetci počúvajú jej žiadosti atď. je skôr autorská invencia a neverím, že to takto bolo aj v realite. Skrz záver epizódy sa zdá, že autorská invencia bude predsa len využitá bohatejšie, keďže (aspoň podľa rozhovoru so skutočnou predlohou hl. hrdinky) dieťa nechodilo do školy a matka ho vyučovala doma.⚪Inak, fascinuje ma, ako sa tam všetci neustále oslovujú titulmi, to sa zdá scenáristovi realistické? Áno, doktorovi (Phd., PhDr. a pod.) niektorí pozornejší hovoria ,,pán doktor," ale že by niekomu s Mgr. titulom každý hovoril ,,pán magister" je naozaj mimo.⚪ ()

Epizoda 5 (2022) (E05) 

⚪Scenárista ústami Zedníčka konečne nadobudol trochu sebareflexie a nahlas povedal to, čo si mysleli už dávno všetci diváci. Je pekné byť nezávislý na systéme, ale potom jedine tak, že sa zrieknem aj podpory, akýchkoľvek soc. dávok a podobne a naozaj žijem ,,sám za seba." Paradoxné je, že postava svokra týmto monológom nadobudla viac-menej negatívny charakter.⚪Inak postava matky-učiteľky, ktorá nechápe (podľa záveru dielu), že musí dať dieťa do školy, pretože je to zákonná povinnosť (a odvezie ho niekam do preč) a aj po všetkých peripetiách znova robí to, čo predtým je naozaj na zamyslenie...⚪ ()

Epizoda 6 (2022) (E06) 

⚪Záver sa už tiahne pocitovo neskutočne, naozaj celému dielu chýba dynamika a akási ucelenosť, skáče sa od jedného k druhému v rýchlom slede, celé to ,,uvedomenie sa" postavy, že chce žiť inak je veľmi urýchlené a ako na popud scenáristu.⚪Rovnako aj motivácie hrdinky by mohli byť vykreslené lepšie, predsa len, odhodlať sa ku kroku sama odísť do detského domova je náročné, tu ho však postava urobí ,,akoby nič," rozhodne sa a hneď odchádza, akoby ju nič skutočne nedržalo späť.⚪Škoda, že reálna postava - Půlnoční bouře - očividne svoje sny nedosiahla (podľa jedného interview vraj chcela byť herečka, no podľa internetu by už mala mať sama dieťa, čiže očividne plány nevyšli), táto miniséria však okrem slušnej výpravy nepriniesla nič natoľko zaujímavé, aby na ňu divák spomínal i niekoľko rokov po. Nehovoriac o tom, že množstvo liniek sa načrtlo (hlavne spory so susedmi, obcou atď.), ale neuzavrelo, len vyšumelo dostratena a tunajší maskéri asi nemajú žiadne prostriedky, keďže nedokázali postavy rodičov nijakým spôsobom vizuálne postaršiť, i keď sa diel odohráva skoro o 20 rokov neskôr, čo tiež pôsobilo skôr vtipne.⚪ ()

Súvisiace novinky

Minisérie Jitřní záře startuje na Voyo

Minisérie Jitřní záře startuje na Voyo

10.06.2022

Rok 2022 je ve znamení originálních minisérií na Voyo. Poslední úspěch sklidil příběh Ivety Bartošové, od 10. června Voyo představí další dlouho očekáváný seriál. Minisérie Jitřní záře zobrazuje, jak… (viac)

Reklama

Reklama