Réžia:
Šúhei MoritaScenár:
Einošin ItóKamera:
Kacufumi SatóHudba:
Jutaka JamadaHrajú:
Mamoru Mijano, Sumire Morohoši, Kana Hanazawa, Tošijuki Tojonaga, Takahiro Sakurai, Júiči Nakamura, Anri Kacu, Júki Fudžiwara, Šó Hajami, Kazuhiko Inoue (viac)Epizódy(12)
Obsahy(1)
Vášnivý čitateľ Ken Kaneki žije v Tokyu, kde sa medzi ľudmi potulujú aj "ghoulovia", ktorí na prvý pohľad vyzerajú ako ľudia, čo využívajú k získaniu potravy. Kaneki na to doplatí, keď sa zamiluje do dievčaťa, ktoré je ghoul, hoci on jej skutočnú identitu nepozná. Odhalí ju až v momente, keď ho dievča napadne a pokúsi sa ho zjesť, pretože ghoulovia sa živia na ľudoch a potrava, ktorou sa živia ľudia, im príde nechutná. Avšak zhodou okolností sa stane, že to ona v dôsledku nepozornosti neprežije a lekári sa pokúsia Kanekimu zachrániť život. Aby Kaneki prežil, musia mu voperovať orgány toho dievčaťa. Operácia Kanekiho navždy zmení a vyvolá v ňom nezvyčajné reakcie, ako napríklad nechuť k ľudskému jedlu... (Chinese Ashio)
(viac)Videá (2)
Recenzie (58)
Asi jsem od toho očekávala až moc, takže mě docela mrzí, že to vlastně vůbec nesplnilo moje očekávání. Nebylo to úplně špatný, ale aby mně to nějak extrémně zaujalo, to se říct nedá. Poslední díl byl v podstatě jediný, který mě upřímně bavil a hodnotit něco na základě posledních pár minut posledního dílu se mi zdá jako blbost. Postavy byly taky takový nijaký, tak alespoň ta písnička v openingu se mi líbila. Je to škoda, myslím si, že to mělo mnohem větší potenciál a určitě se z toho dalo vytřískat víc. Jedna pomyslná hvězda navíc za ten konec. ()
Nebýt parádní animace tak budu hodnotit ještě hůř. :( Ničím mě to nezaujalo.Jenom kriv, brutality ,řev a ten ufňukánek Kaneki. >.> Obsah těhle 12cti by se podle mě dal pohodlně vtlačit do 3-4 dílů. Nakonec to vypadalo, že něco zajímavého se bude dít až v druhé sérii..no to jsem teda zvědavá. ()
Keď som videl Tokyo Ghoul prvý krát (počítal sa tuším rok 2014-15), neskutočne som si to užíval, páčilo sa mi to a do začiatku roku 2017 som ho dokonca mal zaradený v desiatich najobľúbenejších seriálov na tejto databáze. Časom som však začal pozerať anime aktívnejšie a počet mnou videných anime seriálov sa zvýšil. Preto je pochopiteľné, že sa môj názor na tento seriál výrazne zmenil a postupom času som nemal rád Tokyo Ghoul už úplne. Ešte väčšiu nechuť som mal, keď som sa už niekoľkokrát snažil si seriál znovu pozrieť, avšak z absolútneho nezáujmu pokračovať som ho vypol. To, že pri porovnaní s ostatnými seriálmi je Tokyo Ghoul prinajlepšom podpriemerné dielo je už dokázané, avšak je rovnako zlé aj v prípade, že sa sústredíme priamo na tento konkrétny seriál? Áno, je. Seriál síce obsahuje nejaké prvky, ktoré sa ľuďom zapáčia a výborná je aj animácia, či hudba, ale dobrá vizuálna stránka zo seriálu nerobí dobrý seriál, naviac v prípade, keď obsah nie je dostatočne prepracovaný. Tokyo Ghoul totižto obsahuje množstvo dier scenári, ktoré nejednému racionálne uvažujúcemu človeku budú vŕtať hlavou. Celý seriál nás sprevádza postava, ktorá je príšerne napísaná, prechádza si viacerými nezmyselnými vývojmi a pracuje sa s ňou tak neuveriteľne, až som si ju skrátka znenávidel. Podobných postáv je tu viac, naviac tu je množstvo nezmyselných a nemožných momentov, nepochopených motívov a konaní postáv, pričom aj keď sa nájde nejaká zaujímavá postava, po pár dieloch sa zmení a pridá sa k ďalšej kope tých zlých postáv. Často mám aj pocit, akoby bol Tokyo Ghoul seriál, ktorý je robený len preto, aby sa páčil cieľovej skupine a bol to len čistý fan service, pričom sa v ňom zabúda na akúsi logiku či kvalitu a dosť často odbočuje od predlohy. Seriál totiž hodnotím ako veľmi zlý, no zároveň sa nebránim doporučeniu ho ľuďom, ktorí majú radi horory a majú v pláne začať s anime aby vedeli, či je toto filmové odvetvie práve pre nich. Zároveň by som však touto Tokyo Ghoul sériou skončil a pokračoval s inými anime seriálmi, prípadne predlohou. Tokyo Ghoul: A by sa mal človek úplne vyhnúť a ešte horší Tokyo Ghoul: re si pozrieť len v prípade, že čítal mangu a nevadia mu zle adaptácie. Viac ako dve hviezdy si to nezaslúži. ()
Po zhlédnutí této první části musím říct, že Tokyo Ghoul má našlápnuto dobře. Už i já jsem se na to začal dívat, i když asi dva roky potom, co se to stalo tak populárním anime. Už od začátku to má zajímavý děj a velmi detailně sledujeme hlavní postavu Kanekiho, který (a to asi nění spoiler) se kvůli jisté události mění z člověka na ghoula. Postupně je viděl, že celý ten svět ghůlů je docela dobře promyšlený a také chápeme, že, stejně jako lidé, se ghůlové mohou dělat na ty dobré a na ty zlé. Anime pokračuje v shounenském stylu, kdy se hlavní hrdina stává stále silnějším (prostě klasika), ale místy mi skoro přišlo, že se anime mohlo vydat i jinou a i poněkud dospělejší nebo spíš vážnější cestou (hlavně po 8. díle). To se tu sice nestalo a popravdě se mi dosud Tokyo Ghoul asi nelíbí tak moc jako některým mým kamarádům, nicméně i já očekávám od 2. části (Tedy Tokyo Ghoul A) jistý pokrok. Jako menší mínus bych tu viděl to, že tu není moc času se pořádně seznámit s některými postavami a tak jsem měl někdy pocit, že se tu něco děje přiliš uspěchaně, ale ve výsledku mi to moc nevadilo. Celé anime jinak doprovází hodně povedený soundtrack a rád bych zvlášť pochválil animaci při západech slunce. Popravdě mi přijde, že při tom si animátoři dali na scéně opravdu záležet a je to zatraceně dobře vidět. Tokyo Ghoul se mi tedy přece jen líbil a už jsem zvědavý na pokračování. ()
Galéria (412)
Fotka © Tokyo MX
Zaujímavosti (3)
- Při scéně, kde Gurmán Shuu Tsukiyama přemýšlí o tom, jak sní Kanekiho, poslouchá 9. Symfonii e moll Antonína Dvořáka – Z Nového Světa op. 95 (jajo161)
Som človek? Som ghoul? Do ktorého sveta patrím? Čoho všetkého som schopný? Ďalšie anime, ktoré brnká na existencionálnu strunu a otázku bytia vo fantazijnom svete, do ktorého sa hrdina-nehrdina (morálne dilemy a rozhodnutia servírované tvorcami sa ho snažia postaviť do nečiernobieleho svetla) znenazdajky prepadá. Cesta od zaujímavého originu hlavnej postavy (iste, našli by sa filmy, ktoré obsahujú niečo podobné, ale momentálne ich v pamäti lovím márne), ktorý dopĺňajú halucinácie a vydarená psycho atmosféra, vedie neznámo kam a je lemovaná všednými archetypmi (hrdina - málovravný outsider a melancholik, ukecaný kamarát, mentorský barman ecetera ecetera) a miernou predvídateľnosťou, čo je trochu na škodu, ale nebráni príjemnému žánrovému zážitku. Absencia školského prostredia naopak na škodu rozhodne nie je (i keď isté indície naznačujú, že to tak dlho nezostane), o to viac poteší nezriedkavá prítomnosť mrazivých, resp. humorne-mrazivých momentov (tie krvavé chvíľky s temnými úškľabkami som si neskutočne užíval). Aj hra s vizuálom počas psychedelických halucinogénnych vízií je príjemným osviežením. Občas je vidieť, že si musia tvorcovia vypomáhať scenáristickými barličkami ako zo šablóny pre instantné použitie ("náhodné" stretnutia a udalosti) a miera pátosu je na tradičných hodnotách, ale nie je to nič, čo by bránilo v ľahkej stráviteľnosti dynamického deja. Hierarchia sveta ghoulov sa črtá na horizonte, uvidíme, či dôjde k prehĺbeniu. Nádych prvej epizódy sa síce neskôr vytráca, ale ako diváka si ma stabilne udržiava. Ergo, veľmi, veľmi opatrná, ale zatiaľ spokojnosť. Neoslní, ale zabaví - i keď skôr ako oddychová séria. Uvidíme, čo ďalej. Prvé tri epizódy: 70% Pozn.: Nevykráda sa tu trochu hudobne prvý OP Psycho Pass? Úprava: Takže je to rovnakým interprétom. ////////// Nie som si istý, kde presne nastal zlom, ale zakrátko po začiatku sa začali moje akékoľvek ďalšie očakávania vytrácať rýchlejšie ako Rus po dvanástej vodke. Vo výsledku som sa síce teda nijakého zabŕdnutia do školského prostredia ani komédie nedočkal - avšak ani návratu k motívom načrtnutým v úvode seriálu, ani hlbšiemu rozpracovaniu postáv ale práve naopak - v deji sa čím ďalej začali množiť chyby, nevysvetliteľné divy a nechcene vtipné momenty, ktoré dokonale podrážajú nohy akýmkoľvek snahám o aké-také temné pojatie a atmosféru. Vyraďovanie postáv preberá účinný systém z Walking Dead dohnaný do extrému - náš hrdina niekoho stretne, následne táto postava prejaví zaujímavú vlastnosť a nakoniec je zabitá skôr, než si k nej dokážeme vytvoriť akýkoľvek vzťah (nezriedka hneď v prvej epizóde, kde sa objaví); a pretože u tých s dlhšou trvanlivosťou zväčša to niečo zaujímavé absentuje, mení sa sledovanie zo zábavného na čakanie na smrť ďalšieho vyvoleného hracou kockou scenáristickej náhody... teda logiky. A zavinené je to skutočne pretrvávajúcou povrchnou zameniteľnosťou nerozvinutých archetypov, z ktorých mnohé postupom času začínajú byť nudné. Animácia tiež nie je prostá vád a do očí bijúca cenzúra jej nepomáha, i keď si nie som istý, či by to vo výsledku bez nej nebolo ešte komickejšie. A to, čo predvádzajú scenáristi v posledných 3-4 epizódach je až neuveriteľné, akoby sa snažili všetko vyhodiť oknom. Navyše je to utnuté tak hlúpo, až to bolí. Na druhú stranu, spočiatku ma to zaujalo a vydržal som bez problémov až do konca. Možno trochu nadhodnocujem, ale ešte si nie som úplne istý, či ho rovno zavrhnem alebo mu ešte dám šancu. Moje zmiešané pocity mi nedovoľujú jednoznačne hodnotiť. Zatiaľ na hrane, keď sa mi to rozleží v hlave, možno znížim. 1. séria: 40 - 50% () (menej) (viac)