Gosford Park

Robert Altman prišiel, aby na smrť unudil väčšinu divákov očakávajúcich svižnú retro detektívku v klasickom štýle Agathy Christie. Tú menšinu potešil spôsobom, akým komerčnú detektívnu produkciu inovoval - vražda v anglickom zámku nikoho zo zúčastnených zvlášť nevyvedie z miery, pretože sa to "akosi patrí", neúmerne predĺžil expozíciu a vložil dráždivo veľké množstvo scén a postáv, ktoré s vraždou a jej vyšetrovaním vôbec nesúvisia. A vie, čo robí, pretože sledovať unudenú spoločnosť neznamená automaticky nudiť sa (kto videl trištvrtehodinovú bálovú scénu vo Viscontiho Gepardovi, vie, o čom hovorím) a takisto vie, že ak najdramatickejšou udalosťou filmu je vražda a vyšetrovanie, nemusí ísť nevyhnutne o detektívku. A veru ňou ani nie je. Je to maniakálne, obsedantné zaujatie medzivojnovým obdobím? Je to snaha o altmanovskú "komplexnosť"? Je to brilantná sociologická štúdia (groteskný zvyk služobníctva preberať mená svojich pánov, aby každý vedel, kto ku komu patrí)? Možno. Je to ťažký film čo sa týka vnímania, pozornosti a koncentrácie a teda aj hodnotenia. Predsa len si však myslím, že na tej koncentrácii až tak nezáleží - film diváka bezohľadne zahlcuje množstvom mien, ktoré nie je možné priradiť príslušnej osobe snáď ani po treťom zhliadnutí, čo je zámerný a rafinovaný spôsob navodenia špecifickej atmosféry. Je to film z rodu tých, ktoré vás zaujmú i bez perfektnej orientácie v teréne, a to z celkom prostého dôvodu - pretože majú Štýl (analógiu vidím v L.A. Prísne tajné). Scenár zaujímavo narába s hovoreným slovom. Hovorí sa tu prakticky nepretržite, ale skutočných dialógov zaznie prekvapivo málo, keďže rečový prejav hercov je redukovaný na poznámky, glosy, komentáre, na ordinérnu konverzáciu a "small talk". Ak na dialógy dôjde, sú vecné, presné a ironické, bez pokusov o zbytočné významové presahy, ktoré by v takto koncipovanom filme pôsobili rušivo. Gosford Park je špičková filmárčina, na druhej strane absenciou hlavnej postavy či postáv príbeh stráca ťažisko a stáva sa chladne odťažitým. Čakal som väčší emocionálny potenciál. Jedna scéna ma ale dostala - Neviemaký "His Lordship" sa pýta Neviemakej slúžky, či verí v šťastie a ona celkom spontánne a úprimne odpovie. Toto bolo omnoho lepšie než morbídny flirtík Kristin Scott Thomas s "raienom filipí". Mimochodom, film bol nakrútený v perfektne zachovanom palladiánskom Wrotham Park, Hertfordshire z roku 1754, hoci titulky nás presviedčajú o niečom inom. Existuje však aj skutočný Gosford - Gosford Castle v Severnom Írsku - strašidelne vyzerajúca a autokraticky pôsobiaca architektúra v štýle Norman Revival, ktorá sa však hodí na celkom iný typ filmu. (23.03.2006)

Hodně mi to připomnělo Panství Downton, ale zde jaksi chyběla ona jiskra. Na jeden film mnoho postav, avšak báječně obsazených dle Altmanovic stylu. Těžko se v tom všem chaosu orientuje kdo je kdo, což je ale nakonec nepodstatné. Je to takové nahlédnutí pod pokličku navenek ctnostné anglické smétánky. Ono se řekne: sjede se panstvo na hon - vše je dokonale načinčané, nachystané, delikatesy navařené, nikde ani smítko. Ale čí zásluhou to všechno šlape jako hodinky? Upachtěné služebnictvo lítá jak hadr na holi, aby se dvořanstvo náležitě nadláblo, a kdo je posléze nejvíce znaven - samozřejmě milostmadam. Klobouk dolů před jejich uměním. (23.11.2020)

Kecy Kecy Kecy, Vražda, Kecy Kecy, Konec. - To je děj Altmanova filmu. Nesmíte čekat napětí, nesmíte čekat humor, nesmíte čekat skoro nic, krom dobře napsaných textů. Nominace na Oscara za nejlepší film ? Ve jménech hlavních postav se začnete lehce orientovat až ke konci a některé sluhy pomalu nerozeznáte ani podle obličeje. Režisér nedokázal využít suverénnost Maggie Smithové, ani kvalitní herectví Michaela Gambona. Co se týče Owena, ten roli nehraje, ale odříkává. Zklamání oscarového favorita za rok 2001. (03.02.2006)

Snobizmus a riadenie života druhých nemusím a preto mi bolo ťažké toto pozerať, napriek tomu, že sa jedná práve o poukázanie na elitárstvo, imperializmus a ten snobizmus z rokov minulých. Myslím, že to zvládli, no nijak zvlášť ma film neohúril. Svojím spôsobom je to aj detektívka, no dosť natiahnutá, aby sa mi to páčilo. Toto komorné dielo mi len spôsobilo odpor k tomu, k čomu som už odpor cítil. Herecky to bolo presvedčivé, veď asi každý z nás má ešte v sebe niečo z povahy ľudí, ktorí druhými pohrdajú, komandujú ich, určujú pravidlá a povyšujú sa, to je proste ľudská zlá stránka, ktorá nie je až tak skrytá, ako napríklad sadizmus, či iné vlastnosti. Je to dobrý film, no čakal by som niečo výraznejšie. (07.08.2013)

Typicky velkohubá, kostýmně brilantní a ukecaná záležitost, jejíž tvůrce je (resp. byl) ještě staromódnější, než staromódnost sama. Snímek vyloženě nudí a do cca dvou třetin filmu je to skutečně pokoukání jen pro silné povahy, milovníky silných hereckých výkonů potažmo fanoušky anglické kultury stolování začátku dvacátého století se vším všudy co k tomu patří. Obrovský zástup kvalitních herců byl skutečně potřeba, neboť díky tomu bylo celých těch sto minut koukatelných a jen díky tomu jsem nezmáčkl na ovladači leckdy slastné "off". S nástupem kriminální zápletky se začně alespoň zkratkovitě něco dít a rozuzlení je zajímavé. Scénář je však natolik košatý, že je prakticky nemožné nemít po první projekci totální chaos ve jménech a postavách. Oscar se dává za lepší. (26.11.2007)