*CARNIFEX*

Z rebríčka 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov, mám (keď odrátame animované, hudobné snímky či muzikály) resty na úrovni 17 počinov a presne teraz je tá správna doba, všetko dobehnúť. Budem to brať postupne, "hala-bala", skákať zo žánru na žáner, pričom som sám tak nejak zvedavý, akýmže to filmárskym pokusom som sa doposiaľ úplne zbytočne, nevedomky vyhýbal, respektíve nedal im šancu, alebo naopak, nikdy som po nich nemal siahať, lebo sú to nadhodnotené sračky, ktoré si nezaslúžia žiadnu pozornosť. No a môžete teraz tri krát hádať, kam patrí tento "dofetovaný", náhodný výber, nesúrodých, neestetických obrázkov bez vtipu a charizmy.

Žiadne dokumenty s tematikou (nie len druhej) svetovej vojny, sa nechytajú na rozsiahle série "Apokalypsa". To je proste neuveriteľné, pričom Ja ich smelo označím za "Oscarové" v rámci tématiky a žánru. Opätovne množstvo dobových, autentických záberov neskutočnej kvality až má človek dojem, že to ani nemôže byť pravda. Ja proste tieto dokumenty hltám, a to nie len vďaka vizuálu, no najmä kvôli obrovskej dávke podstatných informácií, ktoré sa nepretržite snažia tvorcovia divákovi predostierať, a to doslova a do písmena - v zbesilom tempe.

Nie som mimoriadny fanúšik vojnových filmov, ale nemôžem povedať, že sa v mojej pamäti nenájdu kúsky, ktoré by som naozaj nemal v obľube. Zaujal ma námet. Zámok vysoko v horách, tam uväznený nejaký trubiroh, ktorého treba odtiaľ dostať, to znie skrátka dobre. Škoda, že nie som rovnako nadšený ako ostatní, pričom Ja tak nejak ani neviem presne špecifikovať prečo. Jednoducho ma to nijak extra nebavilo. Najmä teda tá akčná zložka.

V rovnakom období, ako bola natočená originál “Duna”, spatrilo svetlo sveta už tretie pokračovanie “Star Wars”. No a ten rozdiel medzi oboma snímkami v rámci žánru je tak extrémne markantný, až mi je Lyncha úprimne ľúto a človek sa tak nejak cíti trápne zato, načo sa musel 35 minút pozerať. Nech už sa pokúšal o čokoľvek, toto je vhodné akurát tak pre absolútneho našinca, ktorý je v jeho prípade ochotný stolerovať, či dokonca velebiť čokoľvek, načo len siahol. Nie, díky.

Snímok začína krvilačnou scénou v doprovode besného vreskotu hysterickej blondíny. Ten vreskot sa spoločne s afektovanými prejavmi Laury Dern prakticky permanentne opakujú, čo je len dôkazom toho, že ide o Lynchovský zámer. Ostalo mi pár kúskov, ktoré som od tohto tvorcu zanedbal, tak reku dobehnem. Cage bol na hereckom vzostupe a tak to v kombinácii s červenými číslami tu na ČSFD môže u diváka evokovať mimoriadny filmový zážitok. No a i keď sa v samotnom snímku neobjavujú tie jeho obľúbené surrealistické prvky, ako v nejakom "Mestečku Twin Peaks", dej je viac menej priamočiary, nijak mimoriadne komplikovaný. Ja osobne som ale na riť opätovne nepadol, no chápem tých, ktorým sa toto pozdáva. Inakosť je vzácna, Lynch je réžijne zručný "klapkár", a tak je vo svojom obore (pre niekoho) akousi zárukou kvality. Pre mňa bohužiaľ až tak nie.

Ťažko sa bude tomuto snímku konkurovať všetkým tým dokumentom (Bez lítosti, Případ Stodolovi, Legendy kriminalistiky) ktoré boli spracované na veľmi vysokej úrovni. Tie už totižto z témy "Stodolovi" vyťažili viac menej maximum, a tak určite nebolo pre tvorcov jednoduché, ako jednu a tú istú vec odprezentovať tak, aby opätovne, dostatočne zaujali. Nakoniec sa rozhodli, celý tento tragicko-krutý príbeh "vyrozprávať" viac menej "z pohľadu" Dany Stodolovej a jej vedomých manipulácií s druhom, ktorá sa v skutočnosti dlhodobo odmieta vyjadriť na kameru, pričom dodnes tvrdí, že je nevinná a za všetko môže len a len Jaroslav Stodola. Zaujímalo by ma, nakoľko sú dané situácie a reakcie ňou samotnou, naozaj podložené nejakými tvrdeniami, alebo ide čisto o "fikciu". Inak samotná herečka je za mňa osobne ďaleko sympatickejšia, ako bola henta ludra v skutočnosti, a to teda neviem či bolo úplne šťastným rozhodnutím, obsadiť zrovna Žáčkovú. Medzi tri-4.

Jeden z najobľúbenejších filmov môjho "milovaného", nemožno označiť za nič iné, ako za takú (po všetkých stránkach) lacnejšiu, menej komplikovanú, príbehovú kopírku "Lyncheovských zázrakov". Ja osobne nie som veľký fanúšik tohto pána a prakticky jediný snímok, ktorý ma plnohodnotne, emocionálne zasiahol, bol "Sloní muž", ktorý spĺňal všetky atribúty nekompromisnej, no zato veľmi citlivej drámy, avšak bez tých jeho fantazmagorických vsuviek, nad ktorými onanune polovica sveta. Čo sa týka tejto "Temnej krajiny", tá by chcela byť pocitovo takým niečím, ako tie jeho surrealistické výkvety v podobe "Mestečka Twin Peaks" či pre moju osobu prakticky nehodnotiteľný "Mulholland Drive", akurát samozrejme, bavíme sa tu o režisérovi, ktorý nevie rovnako narábať s filmárskou klapkou, ako Tab Murphy s ceruzkou pri písaní tohto scenára. Paradoxom ale je, že toto je pre mňa ďaleko stráviteľnejšia záležitosť, ako hentie myšlienkovo ujebané počiny, pri ktorých človek ani nevie čo si má vlastne myslieť. Fakt sa nato dalo kukať, lebo toto je ďaleko viac dejovo prijateľnejšie, čitateľnejšie - a navyše bez tých nezmyselných, príbehových kotrmelcov, ktoré vedú NIKAM.

Nie každý snímok o holokauste je predurčený na úspech. No a toto jeden z nich, keďže napriek námetu využívania schopností židov v prospech nacistov a s tým súvisiacou dilemou, či prispievať ku kolobehu tragických udalostí na fronte, som nemal jednoducho dojem, že by ma samotný snímok zasiahol tak, akoby vzhľadom na vážnosť situácie mal. Keby došlo v závere k "omylovému masakru", dal by som bez mihnutia oka 4. Ale takto ...

Nasladnutá, americká rozprávka, ktorá sa stala realitou. Poviem úprimne, až vďaka záverečnej tretine sa snímok prehupol na úroveň veľmi ľahkého nadpriemeru, lebo Ja mám proste na takéto príbehy slabosť.

Dovolím si citovať užívateľa "hemul", ktorý na úvod napísal: "Kalev - Film s citom pre mieru a podľa spoľahlivého receptu, s primeranou štipkou politického kontextu, ktorý je nám bližší, ako by sme chceli. Obavám sa, že slovenský ekvivalent takého filmu by bol oveľa menej civilnejší", pričom úplný záver som úmyselne vynechal, keďže je veta doplnená slovami, ktorým Ja posledné roky prestávam rozumieť a už neviem reálne posúdiť, kedy je kto nacionalista, a druhý fašista, lebo keď tak sledujem jednu či druhú stranu, obaja svojimi rozhodnutiami majú k tomu druhému označeniu bližšie, ako sa domnievajú. Ja s užívateľom "hemul" nemôžem inak ako nesúhlasiť. Viem si živo predstaviť, koľko politickej agresivity by obsahoval tematicky obdobný snímok, keby scenár napísal napríklad taký Arpád Soltész za spolupráce s novinárom roka, Šimečkom st.. Mne sa film veľmi pozdával, je napriek vážnej téme politicky decentný a i keď basketbal z duše neznášam (paradoxne nie ako divák!), veľmi ma bavil, pričom tak nejak z neho cítiť atmosféru "terajšej" doby, kedy sa hráči z KHL, stali pre podaktorých ľudí, najmä vďaka "mienkotvorným" médiám, nepochopiteľne, nepriateľmi číslo jedna. "Svetlým" príkladom je prípad toho zlého Hudáčka, ktorého v Nemecku všetci oslavujú, nikomu nevadilo a nikto neriešil odkiaľ prišiel, no v neďalekej, susednej krajine bol Jak hlavná postava pre "Kladivo na čarodejnice". Ale hlavne že sme to-ty, BRATIA.