*CARNIFEX*

Zaujímavý prípad podaný pomerne sterilným spôsobom. Ženy, ako sériové vražedkyne sú vždy zaujímavým artiklom, no toto chcelo predostrieť trošku inak. Popravde, tá režijná stránka mi dosť pripomínala formát od "ID" a to je pre mňa ako päsť na oko ..

Sériový vrah Ed Gein je po zadržaní eskortovaný do priestorov okresnej väznice, kde je samotným sudcom Boyd Clarkom a okresným prokurátorom Earlom Kileenom, podrobený výsluchu. Divák bude svedkom nie len doposiaľ nezverejnených zvukových záznamov z týchto rozhovorov, ktoré boli objavené až v roku 2019, ale aj rozboru jeho osobnosti forenzným psychiatrom N. G. Berrillom, či porovnávaniu s niektorými postavami z kultových hororov, ktorých tvorcov svojimi ohavnými činmi inšpiroval. Je minimum dokumentov, ktoré sa venujú Ed Geinovi, pričom toto je bez akýchkoľvek pochýb, najlepší z nich, keďže o tak zásadných, podrobných informáciách z jeho života, sa v žiadnom inom určite nedozviete. Ed Gein vraždil pred 70 rokmi, autentických materiálov je tým pádom pramálo, no v tomto počine sa podarilo dať dokopy (zrejme) maximum, čo sa kade-tade ponachádzalo, pričom najväčším plusom sú samozrejme rozhovory s ním samotným počas ktorých sa ho snažia konfrontovať s jeho zločinmi. Tie 4 epizódy sú samozrejme zbytočnosť a táto mini séria mohla byť kľudne o jednu epizódu kratšia, no tu už z princípu fanúšik takýchto “True Crime” dokumentov ťažko pôjde pod 4 hviezdy. Za mňa pecka.

10 minút. Kto dá viac, nech dá vedieť ..

Akonáhle sa niekde dočítam, že je niečo konšpiračné a nemá zmysel to sledovať, tak to na mňa zapôsobí "ako päsť na oko" a robím presný opak. O Titaniku už bolo natočených toľko dokumentov, že to je už len o minime informáciách, ktoré sa divák môže dozvedieť, pričom je to skôr o neustálom recyklovaní niečoho, čo už niekde zaznelo, no teraz sa Vám ich tvorcovia rozhodli podať "trošku inak". No a výnimkou nie je ani tento počin, doplnení o svedectvá potomkov preživších, či polemizovanie "generálov po vojne", ktorí samozrejme konštatujú, že keby sa spravilo to alebo hento, alebo by sa tuto, urobilo toto úplne inak, tak je všetko prakticky v pohode. Čo sa týka kritiky konštrukcie, tá je už svetoznáma a reakcie kompetentných na lodi, prakticky detto. Človek sa nedozvie nič extra nového, no a že by tu zaznelo niečo vyslovene konšpiračné, tak to si Ja osobne teda pretavenie podstaty tohto slova v praxi, predstavujem úplne inak. Toto je normálny, TV počin, ktorý nič nové neprinesie, no jeho sledovanie taktiež nijak neurazí.

Prípad sa dočkal dokumentárneho spracovania aj od Netflixu, "Soupçons", následne aj pokračovania, "Soupçons 2 : La dernière chance", pričom v roku 2022, sa taktiež dočkal seriálového spracovania v podobe "The Staircase". Ja bývam veľmi často kritický k dokumentom od ID, lebo poväčšine sú minimálne autentické, nejdú až do takej hĺbky ako by sa žiadalo, sú prevažne inscenačné, a to nebudem hovoriť o nejakej tej snahe emocionálne zasiahnuť. Toto je však niečo iné, pričom toto je jeden z najlepších dokumentov, aké ID kedy spracovalo.

Jeffrey Dahmer vlastnými slovami, ale aj z pohľadu otca, detektívov, spolužiakov či samotnej učiteľky zo strednej školy, popisuje obdobie ranného veku, tínedžerského dospievania, či časoch, kedy prepadol fantáziám o vraždení ľudí, až po alkoholové excesy a následne brutálne zabíjanie, ktoré sprevádzali sklony ku kanibalizmu či nekrofílii. Dnes už sú samozrejme ďaleko lepšie dokumenty, ako tento "kraťas", no množstvo tých autentických záberov z detstva a následný slovný doprovod otca, budí naozaj kadejaké dojmy, kedy si človek prakticky uvedomí, že nie každý sériový vrah, musí vyrastať v toxickom prostredí, v ktorom je týraný, či dokonca zneužívaný, ako je to v mnohých prípadoch pravidlom. Na 42 minút ako krátky prierez jeho životopisu, to relatívne stačí, no podrobnosti okolo jeho zločinov očakávať neradno. Táto etapa sa viac menej len tak preletí.

Jeho činy sa stali inšpiráciou pre mnohých režisérov hororových snímkov. Edward Gein, bol americký sériový vrah, ktorému prischla prezývka: "vrah od vedľa", respektíve: "Butcher of Plainfield". Ku kanibalizmu či nekrofílii sa nikdy nepriznal, no na svedomí mal dva ľudské životy, pričom ďalších sedem sa mu nepodarilo preukázať. Nie len z kože obetí, vyrábal nábytok či rôzne doplnky, no legendárnou sa stala najmä maska z ľudskej tváre, ktorá inšpirovala režiséra Tobe Hoopera k natočeniu legendárneho snímu: "The Texas Chain Saw Massacre". Obsahovo sa jedná o veľmi skromný dokument, ktorý disponuje minimom autentického materiálu. No a nemožno sa tomu čudovať. Ed Gein vraždil koncom 50 rokov minulého storočia, bol prvým verejne známym sériovým vrahom, čiže tvorcom neostalo nič iné, len neustále opakovať to, čim už disponovali a popri tom prezentovať informácie, ktoré sú už roky rokúce známe. Priemer, možno aj slabší. Ale to som čakal.

Pre Kristove rany .. toto je čo za ohavnosť? Tu niekto zjavne nepochopil, že iba vizuálne orgie ani z ďaleka nie sú žiadnou zárukou úspechu. Solídna, gýčovitá zábava bez štipky snahy o popud emócií. Proste nová doba a presne tak, ako napísala "kleopatra" s malým K: "Monstra a haluze. Spolkni to rád a moc nepřemýšlej."

Bez záznamu v registri trestov, s históriou lojálneho člena komunistickej strany, a aj tak mu prischne prezývka "Rostovský rozparovač". Andrei Chikatilo je sériový vrah, ktorý v Sovietskom zväze v rozpätí rokov 1978 až 1990, zavraždil najmenej 52 ľudí, pričom obeťami boli prevažne ženy a deti, ktoré úspešne unášal z vlakových nástupíšť. Toto je ďalšia z rady epizód "Biography", ktorá podrobne mapuje životopis tohto brutálneho vraha, so sklonmi ku kanibalizmu. V dokumente sa príliš neprezentujú samotné zločiny, ide vyslovene skôr o prezentáciu životopisu od narodenia, až po popravu. Áno, vraždy sa tak nejak spomínajú, samozrejme, no skôr sa popisuje obdobie dospievania, ako fungoval počas života, čo všetko vyšetrovatelia urobili, aby sa im ho podarilo zadržať a následne usvedčiť. Množstvo autentických záberov je plusom, pričom v závere je divák svedkom súdneho procesu, počas ktorého samotný Chikatilo pôsobí dosť bizarne.

Z počiatku bol obvinený z troch vrážd, no následne sa postupne začal priznávať k toľkým obetiam, až prekonal súčet vrážd Teda Bundyho, Johna Wayneho Gacyho a Jeffrey Dahmer dokopy. Samuel Little, podľa jeho vlastných slov, spáchal viac ako 93 vrážd, polícii sa ho formálnym spôsobom podarilo prepojiť so 60 obeťami. Jedna z mála osôb, ktorej sa s týmto sériovým vrahom podarilo vypestovať bližší vzťah, je novinárka Jillian Lauren, ktorá v tomto dokumente popisuje okolnosti, za akých sa zblížili, aby sa dostala k informáciám, ktoré od Samuela Littla, nedokázala dostať ani samotná polícia. Keď sa v 5 hodinovom dokumente, snaží pútať väčšiu pozornosť ako sériový vrah, nejaká "modelka" od mikrofónu, niečo je špatne. Ja skutočne neviem, čo si kto pri natáčaní tohto dokumentu myslel, no toto je definitívne jeden z najslabších "true crime" dokumentov aké som doposiaľ videl.