*CARNIFEX*

Tak "schválne" som si dal porátať, koľko moja osôbka vzhliadla westernov. No že údajne 58, pričom na špičke je nestarnúci "Vinnetou" a jeho rôzne varianty vrátane "Pokladu na striebornom jazere". Asi tak trochu na smiech, že? Pamätám si ešte "Tenkrát na Západě" kvôli harmonike či "Sedem statočných" a to z úplne prostého dôvodu, lebo ich bolo proste SEDEM. Takýto som Ja fanúšik westernov, ale presto všetko, k "Butchovi Cassidym a Sundance Kidovi" som pristúpil s rešpektom, lebo šak ide o 42 najlepší film, pričom nechcem, aby na mňa nejaký trubiroh z ČSFD tasil kolty. V prvom rade musím povedať, že som absolútne netušil, o čom je samotný príbeh. Keď vidím takýto obrí obsah, mám tomu čo ho napísal, chuť bez milosti polámať oba ukazováky aj prostredníky na oboch rukách. Nuž ale čo narobíme, my môžeme len kritizovať, veď to nám ide z tepla domova najlepšie :) Ale vážne teraz, lebo šak už som ako ten, čo ten "román" napísal, v ktorom prezrádza 3/4 deju z filmu (som si ho nakoniec prečítal PO vzhliadnutí). Snímok ma popravde celkom bavil, ale nie zas tak, aby som nadobudol presvedčenie, že tých 89% je plnohodnotne zaslúžených. Ale zas, čo Ja o tom viem, keď ma doposiaľ bavili len Máyovky pričom Vinnetou a Old Shatterhand sú pre mňa aj tak väčší frajeri, ako títo dvaja žoldnieri :) Toto je jeden z 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov, pričom mne zostalo posledných 8 "kúskov", aby som to mal celé (konečne) za sebou. Medzi 3-štyri, dám štyri, lebo môžem, lebo v závere sa núka krásna pointa, a to fakt, že pred spravodlivosťou sa utiecť nedá a dobehne skrátka každého.

Bože ako Ja neznášam hazard a kartové hry. Veď Ja nehrám ani "Farára" či "Sedmu do kríža". A Ja, takýto suchár, "musím" pozerať takýto film, aby som dohnal resty. No čo povedať, napísať. Kým úvod slušne navnadil, odstupom času išiel príbeh ako taký pomaly ale isto, mimo môj interes. Len sťažka som dokázal samotný snímok plnohodnotne vnímať, ale zas na druhú stranu, utrel som si prach v byte, vyčistil tenisky, opral, povešal prádlo. Asi tak no. Čiže z poradia 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov je toto (pre mňa) asi tak kvalitný snímok, ako keď na (tých) 90% očakávate prvú jebačku s vysnívanou adeptkou na vaše deti, no ona Vám potom, ako zhltne 3/4 pizze niekde v talianskej reštike, ani len nenasadne do auta. Proste, príliš veľké očakávania bez efektu a Ja pomaly ale isto začínam byť rád, že mi zostáva už len posledných 9 kúskov zo zoznamu.

Robin Williams je (bol) nesmierne sympatický človek, z ktorého tak extrémnym spôsobom sála dobro, že rola doktora v ústave pre veľmi vážne chorých, nemôže vypáliť inak, ako nomináciou na niekoľko ocenení. Neskutočne pekný, srdcervúci film, pričom je obdivuhodné, kto má v sebe prirodzenú empatiu a dokáže sa o takýchto ľudí starať z láskou. Po množstve (za mňa) videných, nadhodnotených snímkov z rebríčka 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov je toto konečne jeden z takých, pri ktorom môže človek banovať, že ich doposiaľ prehliadal. Divák by mal ale vedieť, že sa tematicky jedná o pomerne ťažší film, z ktorého človeku môže byť smutno, respektíve bude mať zmeny nálad. Je to skrátka dráma s veľkým D, čiže nejaká tá slza sa zrejme vyroní. Zostáva 10 kúskov.

Dokument by chcel sekundovať takému: "Apokalypsa: Den D", ale to skrátka nejde. Kým henten skvost je jeden dokonalý záber za druhým, chrliaci na diváka jednu podstatnú informáciu za druhou, tento dvojdielny počin je skladačkou akých si animovaných vsuviek, monológov Gilesa Miltona, pričom kvalita obsahu je taktiež o level nižšie. Suma sumárom, nie zle, no oproti TOP dokumentom, bez šance konkurovať.

Veľmi rýchly prierez historickými udalosťami z “Dňa D”. Sú rozhodne ďaleko lepšie dokumenty, tento je len takou krátkou epizódkou a s tými najlepšími sa zrovnávať skratka nemôže. Obzvlášť s takým zo serie “Apokalypsa”.

Netušil som, do čoho idem, koniec koncov ani som nemohol, keďže mňa snímky z týchto čias až tak príliš neberú, no a popravde, neberie ma ani táto forma humoru. Asi som príliš konzervatívny. Krimi zložka prakticky neexistuje, humor úplne mimo mňa, hudobné scény ma až na tie v Indických filmoch za doprovodu tanca nijak nadchnúť nevedia a tak som sa po niekoľkých minútach začal pýtať sám seba: "Prečo sa mám pozerať na dvoch chlapov, čo sa prezliekli za ženy?" Jediné, čo si ma dokázalo ako tak získať, je romantická línia príbehu, ktorá je prakticky originálna, pričom diváka tak nejak láka dopozerať samotný snímok, aby sa dozvedel, ako to celé dopadlo. Tak dajte vedieť, lebo toto je ďalší z radu 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov, ktorý nijak extra nenadchol. No a zostáva 11 pokusov.

Bože to je tvárička ta Audrey Hepburn. No a v tom klobúku, respektíve klobúkoch, či bez, no proste na lásku 🙂❤️ Film ako taký je ideálnou voľbou pred spaním. Vytvorí veľmi príjemnú atmosféru, pričom obzvlášť po ňom treba siahnuť, pokiaľ očakávate dámsku návštevu a dúfate v pekný, romantický večer. Veľmi milý filmček z radu 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov. A mimochodom. Stretnúť takúto "náladofku", tak sa obesím :) Ostáva 12.

Surrealistické počiny zrejme nebudú úplne moja šálka kávy. Toto je opätovne jeden márny pokus, ktorý nedokázal nadchnúť ani len natoľko, aby ho človek dopozeral do konca. Neviem. Možno som zle naladený a inokedy by to vypálilo ďaleko lepšie, no nateraz je toto další jeden z radu 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov, ktorý bohužiaľ nestál zato. A to som sa po úvodných 20 minút naozaj domnieval, že som niečo z filmárskeho remesla "dobehol". Ostáva 13.

Podivný snímok, no zato vďaka hudobnému doprovodu s nesmiernou snahou budovať pozitívnu atmosféru. Zvláštne pocity mal človek počas sledovania tohto filmu, ťažko opísateľné, no pointa bola napriek poetike jasná hneď od počiatku. Maličkosti. Presne to je základ života. Tešiť sa z maličkostí. Ja osobne ale na vyššie hodnotenie nepôjdem. Jednoducho to nebola úplne moja šálka kávy. Snímok z rebríčka 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov. Ostáva 14.

Snímok sa od prvej minúty nesie v duchu tvrdého, cynického sarkazmu (nie len voči cirkvi a viere ako takej), ktorý nemusí sadnúť každému, no podaktoré trefné narážky, solídne nadčasovo vystihujú túto dobu, liberálno-progresívneho fašizmu. A keď sa tak človek nad tým zamyslí, presne toto bolo zrejme zámerom tvorcov. Ja osobne som sa pošťať od smiechu nešiel, pár krát zasmial či uškrnul, no pointu som pochopil. Napríklad pri takej debate o tom, že chlap napriek tomu že silou mocou chce, skrátka rodiť nemôže, lebo nemá maternicu, pričom je to proti prírode a zdravému rozumu, no aj tak sa napriek odporu dostaví odpoveď "tak my zahájime boj proti potlačovaniu za jeho práva rodiť, ako symbol boja proti útlaku", čo tam potom, že ide o úplnú pičovinu, veď je demokracia. To je ako s tou polemikou o plochej zemi, nad ktorou sa totožní ľudia smejú, no hento im príde úplne normálne, pričom na oplátku očakávajú seriózny dialóg. A inak, mimochodom, aby som nezabudol. Keby ste náhodou mali na výber medzi ukrižovaním a bodnutím, vyberte si ukrižovanie. Pri ukrižovaní budete aspoň na čerstvom vzduchu :D Snímok z rebríčka 200 najlepších, či najobľúbenejších filmov. Ostáva 15.