*CARNIFEX*

Kageyamov život nemal až do momentu, kedy spoznal šéfa miestneho klanu Yakuzy žiadny zmysel. Od prvého momentu ako ho zobral pod svoje ochranné krídla, sa stal jeho najväčším vzorom. Túžba stáť sa jedného dňa rovnakou osobnosťou bola pre Kageyamu najvyššou prioritou. Keď je jedného dňa svedkom jeho brutálnej vraždy, zdá sa že stratil veškeré ilúzie o svetlej budúcnosti. Tesne pred úplným skonaním mu však samotný šéf predá silu a moc o ktorej mladý, ambiciózny mafián nemal ani potuchy. Len vďaka nej však dokáže vybudovať nový klan, za pomoci ktorého môže pomstiť jeho smrť či nastoliť novú hierarchiu i poriadok. Nápad síce originálny, ale čo z toho, keď samotný snímok nie je ani vtipný, ani nijak mimoriadne hororový. Čo je však ešte horšie, je neskutočne dlhý a nudný zároveň. Spočiatku je akčných scén pomerne dosť, taktiež kadejakých striekancov od šabľovačiek, no bohužiaľ, akosi sa to míňalo účinku. Nemôžem si pomôcť, no nebavilo ma to, nie je tu k videniu ani gore, ani hovno, ani nič. Záverečná tretina je síce akčnejšia (možno aj vtipnejšia), no je to už klasická Japonská "ujetina", kedy sa na scéne objaví akési zelené "mončiči". Dnes nemám šťastnú ruku na voľbu filmov. Vonku je hmla jak v riti, ochrápaný som z toho, ešte aj naša 20tka na MS v hokeji prehrala s Čechmi. No povedzte sami, čo je toto za deň? ;) - 45%

Z pohľadu vnímania životného príbehu mladého Adonisa, absolútne bez emócií. Nemôžem si pomôcť, ale Rocky taktiež umrel pred pár rokmi v "Moskve". Samozrejme že na Creeda sa divák musí pozerať inak, a nie klasickým okom fanúšika Balbou. Ako znovu naštartovanie série to niektorých možno poteší, ale to čaro je (ako to len Ja hovorievam) nenávratne v prdeli. Celé mi to prišlo akési umelé. Teenageri budú nadšený! Všade sama "fajka" ako v dvoj hodinovej reklame na Nike. Samé černošské či hip-hop pérske prejavy, kapucne na gebuly, rameno o rameno, tľapkanie, žuvanie sedmoro žuvačiek ala Ovečkin, proste čistá "Amerika". Tak si to teda užite mládež. Ja zapálim sviečku "Italskému hřebcovi" pričom osobne veľmi dúfam, že toto už pokračovanie mať nebude. No a pokiaľ áno,  tak definitívne bezo mňa. Od režiséra "Fruitvale" som čakal rozhodne viac, než skrátenie najpreslávenejšieho, filmového boxerského mena na - Rock (The). Úsmevnou skúsenosťou bolo pre mňa zistenie, že súper mladého Obamu vyzeral, ako jaternicami prežratý syn jedného z mäsiarov, ktorý žije kúsok od môjho domu. Samotný priebeh súboju nebudem radšej ani komentovať. To bola proste lahôdka, jahôdka ... inými, pravými slovami, trápnosť v priamom prenose. "Ďakujem mame, susedovi Hrivnákovi, učiteľke hudobnej ... " proste REŠPEKT!

Tess od piatich rokov trpí závažnou psychickou chorobou. Pokiaľ chce jej matka, aby ju úplne nepohltila, musia sa neustále sťahovať z jedného mesta do druhého. Napriek tomu, že sa zdá, že tento krát pôjde všetko podľa plánu, pričom by sa mal Tessin zdravotný stav definitívne zlepšiť, opak bude pravdou. Neďaleko jej domu prišla pri nešťastnej nehode o život mladá dievčina, ktorá sa ju zo sveta mŕtvych neustále snaží kontaktovať. Vidí Tess skutočné veci? Alebo môže za všetko samotná choroba, ktorá jej zdravotný stav iba zhoršuje? Toľko snahy na vnivoč. Nedá sa povedať, že by tvorcovia nevedeli ako sa buduje atmosféra, ale celé akoby sa to míňalo mimoriadnemu účinku. Pritom niektoré pasáže vôbec neboli zlé! Záver určitými prvkami mierne kopíruje Insidious, ale ani to mu nedopomôže k tomu, aby som túto podpriemernú ducharinu neukotvil na úrovni - 45%

Na prvý pohľad pôsobí Jack ako obyčajný, priam mĺkvy chlapík, ktorý sa o nič nestará. Väčšinu času trávi vo svojom prenajatom apartmáne, kde prespí takmer celý deň. Keď ho jedného dňa kontaktuje bývalá partnerka, ktorá mu oznámi, že ich dcéra Andrea, ktorá sa ho chystala navštíviť, sa viac nevrátila domov, neostáva mu nič iné, ako ju nájsť. Opätovné vypátranie mladej dievčiny nebude pre Jacka žiadny problém, avšak skutočné starosti v ňom vyvolávajú spoločne strávené chvíle počas nasledujúcich dní. Jack si totiž plne uvedomuje, že nie je typickým, starostlivým otcom, za ktorého ho Andrea považuje. Ej ha. No dobre. Tak teda takto. Najvtipnejším komediálnymi prvkom je umiestnenie "He never died" v červených pozíciách. Väčší pocit dramatu vzbudí neustále chorľavý "Melman", než mysteriózny Jack, ktorý moje sympatie veľmi nepobral. Prišiel mi ako atrapa Dolpha Lundgrena, ktorý sa od súboja s Rockym v Moskve, čoraz viac v uniforme univerzálneho vojaka, utápa v boji so zombie. Prvý krát som ho vzhliadol v trápnom, na neúspech predurčenom pokračovaní "Wrong Turn", kde jeho umelá charizma zapadla do príbehu, ako éčka do MüllerMilch. Možno tomuto snímku i jeho hlavnému predstaviteľovi krivdím, no mne "He never died" nepripravil žiadne mimoriadne chvíle či momenty, ktoré by mi tento žáner skrátka mal. Keď sa konečne malo niečo diať, nastal strih, pričom hlavný hrdina len tak vykráčal z toalety či akejkoľvek situácie. Gore záberov bolo poskromne, príbeh originálny, záver konečne živší, pričom kladne možno zhodnotiť najmä soundtrack. Z môjho pohľadu je to však zapeklite málo - 50%

Je možné, aby bol "obyčajný" človek, vojak, vystavený takým hrôzam, páchaným na nevinných ľuďoch, pričom by to na ňom nezanechalo žiadne následky? Výpovede vojakov, ktorí sa úprimne spovedajú so svojich pocitov, zážitkov, ktoré nadobudli pri rôznych vojenských operáciách, či spoveď matky, ktorej syn natoľko prepadal neukojiteľnej chuti ubližovať iným, až si radšej sám siahol na život. Z lekárskeho hľadiska je "Wartorn: 1861-2010" je jeden z najlepších dokumentov, zaoberajúcich sa syndrómom "bojovej únavy", ktorý sa prejavoval na vojakoch už počas II. svetovej vojny. V dnešnej dobe sa táto porucha nazýva "post-traumatická stresová porucha" (PTSD).

Čo sa musí odohrávať v hlave dvom mladým ľudom, ktorí rok plánujú útok na spolužiakov či učiteľov na strednej škole? Rekonštrukcia brutálneho činu vrátane čítania z denníkov samotných útočníkov či autentických záberov Vám aspoň sčasti dajú odpovede na otázky, ktoré nikdy nemali byť položené.

Nie som fanúšikom akčných filmov a len zriedka ktorý sa mi vryje do pamäti natoľko, aby som si ho zapamätal. Obzvlášť ma nebavia filmy o drogových karteloch, pričom k danej téme nedokážem posúdiť ani "prt". Osobne ma na "Sicariovi" najviac zaujala myšlienka samotného tvorcu snímku, ktorý sa divákovi snaží vykresliť skutočný pohľad na riešenie problematiky, teda rozdiel medzi publikovanou "realitou" a skutočne podniknutými krokmi na dosiahnutie cieľu. Z tohto pohľadu palec na hor, avšak akčných scén, ktoré by mali byť pred daný žáner korením, bolo akosi po skromne.

Médiá sú pre Americkú vládu v prípade propagandy a schvaľovania vojenských operácií najsilnejšou zbraňou. Nixon, Johnson, Bush, všetci boli rovnakí. Obama samozrejme nie je výnimka, no a takto nejako sa obhajuje konanie pred vlastným obyvateľstvom, ktoré následne takmer celoplošne podlieha myšlienke, že vojna je jedinou variantov, ako dosiahnuť mier.

Musím povedať že sa jedná o pomerne slušnú "halušku". Nepamätám sa, že by som videl podobný film o paralelnom svete medzi nebom a zemou. "Stay" je výborne spracovaný, herecky obsadený, solídne zahraný, ale presto všetko nemôžem tvrdiť, že by som bol mimoriadne ohúrený. Myslím však, že sebe viac náročnému divákovi by sa mohol páčiť.

Hviezdne vojny už nikdy nebudú také aké bývali. S tým sa musí zmieriť aj najzarytejší fanúšik. Vizuálne orgie na výbornú, komediálne prvky skutočne milo prekvapili, pričom samotný snímok dostatočne osviežili, sila príbehu je však nenávratne v prdeli. Štvrtá hviezda len zo sentimentu.