Rekviem

„Modlil som sa za teba.“ – „Veľmi to nepomohlo.“ Komentár obsahuje spoilery. Na začiatok musím povedať, že je to film, ktorý by ste mali vidieť napriek jeho chybám a že som o ňom celý nasledujúci deň rozmýšľal, čo v priemere dokážu tak tri štyri filmy ročne (z celkového počtu povedzme 400, ktoré do roka vidím). Nemecká snímka REKVIEM bohužiaľ končí vo chvíli, kedy začína byť najpôsobivejšia. Strohá správa, bežiaca pod záverečnými titulkami, diváka, beztak otraseného a šokovaného, už len definitívne doklepne kúsok bližšie k truhle. Tvorcovia hodinu a pol budujú atmosféru, psychológiu a vzťahy, čoho dôsledkom je nanešťastie nuda. Zrejme to však bolo nutné, pretože práve vďaka tomu, že postavy poznáme, je vyvrcholenie zdrvujúcejšie, až možno budete cez noc rozmýšľať, či sa tiene pri posteli nejako čudne nepohybujú. Film je inšpirovaný (hoci sa to snaží úvodným titulkom poprieť) skutočnými udalosťami zo 70. rokov 20. storočia. Vtedy mladá, nábožensky silne založená Anneliese Michelová zahynula počas exorcizmu (vyháňanie diabla z tela obete) na následky vyčerpania (resp. odmietanie stravy a tekutín). Súd odsúdil na pobyt za mrežami jej rodičov a dvoch kňazov, ktorí sa na obradnom katolíckom rituáli podieľali. Rodičia totiž usúdili, že dcére lieky nepomôžu (lekári mali podozrenie na epilepsiu, na ktorú dievča aj bralo lieky). Radšej uverili, že ich dieťa je posadnuté diablom a privolali na pomoc kňazov. Počas súdneho procesu odborníci (doktori) naznačili, že okrem epilepsie mohlo dievča trpieť aj (resp. iba) na duševné poruchy (depresia, schizofrénia). Snímka sa ku koncu prísne drží reality – v minulosti boli z posadnutosti diablom vinené skutočne prevažne dospievajúce dievčatá, údajná posadnutosť sa naozaj často spájala s epilepsiou („počutie démonov“ sa dá ospravedlniť tým, že epileptik počuje pred záchvatom hlasy, prípadne cíti zvláštne pachy; „prehnaná fyzická sila“ posadnutej obete sa dá vysvetliť epileptickými kŕčmi, počas ktorých sa pacient neovláda a vzniká teda dojem, že je „silnejší“) a za vyvrcholenie exorcizmu je naozaj pokladaná chvíľa, kedy je démon vyzvaný vyzradiť nahlas svoje meno. P.S. V moci diabla bolo týmito udalosťami inšpirované skutočne len veľmi voľne. (26.08.2009)

Že sa kvalitného filmu o exorcizme dočkám aj z nemeckej produkcie som naozaj nečakal. Horrorový žáner je len okrajovou súčasťou tejto skvelo zahratej, temnej psychologickej drámy, ktorá je pre mňa zatiaľ najcivilnejším zobrazením danej témy. I tak ale občas stráca dych a okysličenie by sa mu zišlo najmä po stránke napätia, hlavne zo začiatku a trošku premyslenejšieho záveru. 75%. (05.10.2008)

Již před více lety jsem viděl americkou verzi příběhu Anneliese Michel, a sice film V moci ďábla (2005), a když bych měl oba filmy porovnat, tak každý se dívá na onu problematiku exorcismu z jiné perspektivy. Jakožto člověk odkojený zejména na americké produkci a výrazně audiovizuálně pojatých filmech, se mně více líbil film z roku 2005. Avšak i Requiem, které se spíše soustředilo na vnitřní vývoj hlavní postavy, mě do jisté míry zaujalo, akorát jsem tam postrádal nějakou výraznější gradaci děje. Zkrátka nenápadný a skromně natočený film, který těží zejména z námětu a herectví Sandry Hüller. (22.12.2014)

Veľmi vydarený psychologický "horor", ak to tak môžem nazvať. Strach, ktorý film naháňa pramení z toho, že to, čo vidíme je až hmatateľne reálne. Nemci zvolili veľmi dobrú cestu, ako vyrozprávať tento skutočný príbeh. Nemalo cenu kopírovať už prevarené postupy rôznych hororov na tému exorcismu. Výborná atmosféra 70.rokov v kombinácii s kvalitnými hercami a skutočným príbehom, vo vás vzbudí minimálne uznanie. U mňa ale oveľa viac. Nemci ma každý rok dostanú minimálne dvoma, troma skvelými filmami... A my sa kedy zobudíme? 80%. (05.09.2009)

Pokud očekáváte horor, tak na něj rovnou zapomeňte. Tohle je čistá psychologie. Od počátku bylo na filmu vidět, že celý ten zmedializovaný příběh Anneliese Michelové tvůrci pojali naprosto racionálně a se zdravým úsudkem. Film tak není efektivní a určitě nešokuje tak, jako to dělají americké verze. Spíše zabředne hodně hluboko do psychologie samotné postavy Michaely, kterou tu Sandra Hüller hraje hodně slušně a do samotné rodiny. Na konci filmu to na mě pak působilo tak, že jsem se vlastně vůbec nedivil, proč tento případ dopadl tak, jak dopadl. Pokud bych měl hodnotit zdali věřit více té duchovní a zkomercializované pravdě nebo se zaměřit na ten psychologický aspekt, tak určitě zvolím psychologický a okamžitě zatluču tehdejší německé církvi další hřebík do mahagonové rakve. Další důkaz toho, že ortodoxní křesťanství dokáže ze života udělat stejné peklo, jako ortodoxní islám. (09.01.2018)