Flego

Vďaka kamere ide o veľmi sugestívny film. Tá vtiahne diváka do pekla vyhladzovacieho tábora, keď skoro dokumentárnym sposobom sleduje plynové komory, spaľovanie vazňov, rozprašovanie popola po kremácii, bezbrehé zabíjanie... Tieto posledné smutné zostatky ľudskosti, ak sa to tak dá vobec nazvať, je v ostrom kontraste s hlavnou postavou, ktorá zachraňuje svojho mŕtveho syna a tvrdohlavo si presadzuje riadny pohreb. Práve tu však tvorcovia narazili na najvačší problém a tým je neprehľadnosť v deji a postavách a vykreslení chaosu v tábore, čomu sa mi nechce veriť.

Pravdou je, že Melvillove spracovanie románu Bielej veľryby má v sebe hlbší dosah, táto "predloha" je príbehovo rozpačitá, lebo mnohé motívy ( konflikt kapitána a prvého dostojníka ) vyšumia do stratena. Napriek tomu sa na film dobre pozerá, obrazovo je dokonalý, kamera si to užíva, samotná kostra príbehu je v poriadku a má potrebné napatie. Príjemná oddychovka.

Tichý outsider, panic, žijúci sám so svojou matkou, šikanovaný kolegami sa dávno zmieril, že ho v živote nič nečaká, len monotónna nuda. Postupne sa však jeho život má šancu zmeniť... Severský filmový príspevok nemá v sebe prílišnú originalitu, podobných filmov sme už mohli vidieť, ale má úžasnú atmosféru, ktorú vyžaruje čistý a dobrý obézny hromotĺk. Je to práve postave Fúsiho v perfektnom vyjadrení Gunnara Jónssona, ktorá suverénnym sposobom ťahá celý projekt. 4+

Depresívne rozprávanie o umieraní. Netradičný sovietsky film vyniká prácou so svetlom, kde hrajú prím azda všetky odtiene bielej a čiernej... Krátka minutáž je na prospech.

Film je vlastne rozprávaním príbehov žien na chate, kde čakajú na svojich mužov - súrodencov. Ich príbehy s mužmi sú príjemne iskrivé a hoci ide o vážne veci, Bergman ich pojal ľahkým sposobom.

Candide ou l'optimisme je predovšetkým satirická reakcia na svetový poriadok, ktorí hlásali filozofovia danej doby. Autor novely osvietenec Voltaire napísal dielo, ktoré je komplikované sfilmovať, ale tvorcovia tohto filmu si urobili tú námahu, a dokonca posunuli dej do 20. storočia, aby sa lepšie priblížili divákovi. A urobili dobre. S plejádou hercov, ktorým sa ušiel len kratučký čas na plátne ( napr. Funés ), vytvorili filmové dielko, ktoré nie je pre komerčného diváka, lebo svojimi myšlienkami neustále núti diváka premýšľať. Prvý komentár.

Totò patril medzi veľmi populárnych komikov v rodnom Taliansku. Louis de Funès sa zase poctivou prácou predieral vo svojej krajine medzi komediálnu elitu. Obaja mali vrelý vzťah k divadlu, groteske, komédii ako takej a hlavne mimike. V tejto komédii boli na opačných stranách, jeden kreslil falzifikáty obrazov a druhý bol vážený profesor, ktorý bol poriadne napálený... Snímok využíva geniálnej slovnej ekvilibristike (Totò) a prehnaného talianského temperamentu, hlavne pri dialógoch so svojim komplicom. Pochopiteľne si prídu na svoje aj milovníci Funèsovho humoru. Mne je len ľúto, že ani teraz, ani v minulosti, keď sa nosili podobné komédie v našich kinách sme nemali možnosť poznať taliansku komediálnu ikonu. Druhý komentár.

Ku kvalite filmu sa nemalou mierou podpísal scenár Billyho Widera ( ešte pred vlastným réžijným debutom ) a zručná Lamprechtova réžia, ktorý dokázal do malej minutáže vtesnať napatie aj vtip. V podstate detský film, ktorý by chcel zažiť každý chlapec, rozohráva dej okolo prenasledovania zlodeja, ktorému sú na stope samotná obeť Emil a banda berlinských chlapcov s dokonalou organizáciou. Pochváliť treba aj nápaditú hudbu Allana Graya. Prvý komentár.

Režisér Jean-Charles Dudrumet natočil len štyri filmy, z toho dva o agentovi Stanislasovi. Jean Marais striedal túto postavu s postavou novinára Fandora v legendárnej sérii o Fantomasovi. Určite však táto dvojica filmov nedosahovala želanú popularitu, hoci je tento film ( prvý som nevidel ) vcelku zábavný. Jedná sa o zmes dobrodružnej špionážnej komédie, plnej vzruchu, naháňačiek, bitiek, súbojov a občasného humoru. Príjemný oddychový snímok na nedeľné popoludnie v telke. Druhý komentár.

Problémy s nájdenou mrtvolou sme mali vo filmovom svete viackrát a niektorým tvorcom sa podarilo vyťažiť z tohto čierneho humoru úspešnú komédiu. Táto zostala niekde na polceste, problémom nastal prekombinovaný príbeh s množstvom postáv, ktoré neustále objavovali nebožtíka, aby sa ho napokon zbavovali... Chválim však nevšedné sarkastické monológy samotnej mrtvoly, ktorá komentuje udalosti okolo seba a tie ponúkajú slučnú zábavu. Louis de Funés je "epizódovou" hviezdou filmu ( hoci v titulkoch na prvom mieste ), ale rovnocenný priestor dostávajú aj iné postavy. Prvý komentár.