Recenzie (6 388)
Zatoiči džigoku tabi (1965)
Pripadalo mi to ako zatiaľ najslabší príbeh. Hlavný hrdina slepý masér Zatoichi pomáha utečenkyne s chorou dcérou a stretáva sa so záhadným šachovým majstrom. Tu je predchádzajúca časť a nasledujúca časť.
Popoluška (1947)
Hneď po vojne sa Rusi pustili do známej rozprávky. Výsledok je značne rozpačitý, scenárista bol zrejme pod vplyvom, lebo jeho dialógy sú trápne a neuveriteľne zdĺhavé. Na čom sa určite nešetrilo, boli honosné kostýmy a rozprávkové štúdiové prostredie. Slabší priemer.
Když muž zvedne telefon (1962)
Pribúdajúcimi minútami ma film začínal poriadne štvať. Ukazoval manipuláciu manžela svojou manželkou, ktorá chodila ochotne pre rady svojej matke... Nebolo by na tom nič zlého, keby sa jednalo o drámu alebo naopak o komédiu. V tomto prípade snaha o komediálne vyjadrenie nestálo za nič, nespomínam si, že by som sa čo i len usmial a o dramatičnosti tiež nemože byť reči. Priemerný príbeh zachraňuje záver. Mladú manželku si zahrala u nás neznáma Sandra Dee. Prvý komentár.
Jazzová revue (1962)
Hudobné klipy z koncertov, štúdií či barov jazzových hráčov je vtipným sposobom poprepájaná minimálnymi dialógmi alebo gagmi. V tomto Richard Lester exceluje, tento sposob hudobného filmu je mu vlastný.
Ostrov pokladů (1934)
Azda prvé filmové spracovanie Stevensonovho slávneho románu má slušný atmosferický začiatok, časom sa však utápa v dlhých dialógoch a začína chýbať ten správny ťah na bránku. Druhý komentár.
Sherlock Holmes a náhrdelník smrti (1962)
Nemecký snímok natočený v britských reáliach strieda lepšie scény s tými priemernými. Atmosférou mi to pripomína slávne "wallaceovky".
Caperucita y Pulgarcito contra los monstruos (1962)
Tretí a posledný príbeh v poradí o dobrodružstvách Červenej Čiapočky mexického filmového štúdia Azteca pod režisérskou taktovkou Roberta Rodrígueza v hlavnej úlohe so sympatickou detskou hviezdičkou Maríou Graciou. Táto muzikálová rozprávka je navzdory skúsenému režisérovi plná filmárskych chýb a nedosledností. V našich či ruských končinách by bol podobný výtvor zo začiatku 60-tych rokov podrobený nemilosrdnej kritike. Nepoznám predchádzajúce rozprávky ( La Caperucita roja, 1960 a Caperucita y sus tres amigos, 1961 ), táto využíva horrorové postavy zamaskované prijateľným sposobom pre detského diváka. Útechou pre diváka sú svieže kostýmy a masky. Rozprávka je pre nášho diváka značne ujačaná a citoslovcami preplnená. Celkové hodnotenie je ľahko podpriemerné, ale vidieť, čím sa bavili deti na druhom konci sveta nie je k zahodeniu. Druhý komentár.
Suburra (2015)
Zločinecký epos naprieč politickým spektrom, vatikánskymi komnatami a významnými rímskymi mafianskymi rodinami. Drsné, kruté, skutočné...Kvalitný eurothriller ponúka vybrúsený scenár, prepracovaný príbeh vtesnaný do pár dní a slušné herecké výkony. 4+
Mäsiari (2003)
Tí severania majú fakt zmysel pre originalitu. Dánsky filmársky príspevok srší neuveriteľne morbídnou atmosférou, mrazivým humorom a skvelými hereckými predstaviteľmi. Skvelá zábava. Odteraz budem dávať v obchodoch väčší pozor na pôvod mäsa...
Umirajuščij lebeď (1917)
Melodráma s prvkami mysterióznosti. Sledujeme mladú nemú balerínu a jej stretnutie s maliarom, ktorý sa snaží namaľovať smrť... Krátkometrážny snímok má viacero rovín ( romantickú, dramatickú i temnú ) a kompaktne drží pohromade. Druhý komentár.