Anderton

Už úvodná epizóda nám dáva na známosť, že sa tu na žiadne gilliamove autorstvo a fantáziu hrať nikto nebude a pôjde zrejme o celkom tuctové detektívne sci-fi. Všimnene si však aj niekoľkých nových prvkov, či sa začať seriálom zaoberať seriózne, ale tento úvod namiešaný až príliš na istotu odpoveď nedáva.

Lacnejšie to snáď už ani byť nemohlo, na druhú stranu tak ale vynikne celkom slušná prepracovanosť scenára. Tvári sa to dlhšiu dobu ako kópia Edge of Tommorrow, aby to nakoniec malo možno ešte viac spoločné s nerozlúsknuteľným Primerom. Námet by sa ujal aj pre celý seriál, v ktorom by sme mohli viac nazrieť do zaujímavo načrtnutého fikčného sveta neveselej budúcnosti. Celý film sa okrem niekoľkých exteriérových záberov odohráva v niekoľkých interiéroch, pričom jediný veľký celok v závere zbytočne pribrzdí našu fantáziu, pracujúcu po celý čas na plné obrátky.

Prekvapivo áčkovo vyznievajúca produkcia z dielne Netflixu. To sa ale týka najmä výbornej vizuálnej stránky. Čo sa týka logiky chovania vycvičených profesionálnych vojakov a samotnej zápletky, tam to už tak ružové nie je. Film ale smeruje k prekvapivému odhaleniu, pričom všetky tri pôvodné verzie záhadných udalostí sa zdajú byť rovnako pravdepodobné a k nim si ešte pridáte nejaké tie svoje. S odhalením prichádza samozrejme aj posolstvo a mňa ním štyria scenáristi relatívne presvedčili o opodstatnenosti takého množstva ľudí s perom v ruke a papierom. Pozrel by som si to celkom rád aj na veľkom plátne.

Keď zmrštíte pôvodný seriál (nevidel som, iba hádam) do hodinky a pol a prispôsobíte požiadavkám amerického teen publika, vznikne niečo tak extrémne skratkovité, ako Death note. Film pôsobí ako rekapitulačný zostrih niekoľkých scén z jednej série neexistujúceho seriálu, čiže nefungujú motivácie postáv, následnosti, psychlógia atď. A vyzerá to veľmi lacno. Nápad tomu rozhodne nechýba a ani premyslená myšlienka, čo je nakoniec ale práve kvôli odfláknutému spracovaniu veľká škoda. Hovorí sa tomu premrhaný potenciál.

Tak Farhadi na môj vkus až príliš kráča v stopách Rozchodu Nadera a Simin, jedine že by Klient bola nejaká druhá časť voľnej trilógie. Interiéry, divadeľnosť, dlhá expozícia, náhoda/nehoda/zločin, ktorý rozhýbe dej a začne rozohrávať psychologickú hru manželov a ich blízkeho okolia. A všade zase peugeoty :) Možno ako pri Rozchode film docením viac na druhý krát, zatiaľ som trochu rozľadený z jeho jednoduchosti a svojim spôsobom aj predvídateľnosti. Je fajn, že sa z toho nestala v prvom pláne detektívka s detektívom na vlastnú päsť a ide skutočne o tú psychológiu. Lenže práve odľahčené momenty ako bláznenie s kamoškiným dieťaťom mi pripadajú smerodatnejšie ako dominujúce divadelne vypäté scény. Tu zisťujeme, čo možno Emadovi a Rane v spoločnom živote skutočne chýba.

Patrick je zaujímavá postava nielen preto, že je transvestita a jeho image a orientácia tu slúži najmä ako kontrast k násilnostiam "normálynch občanov", tak typických pre írske a britské reálie vtedajšej doby. On sa totiž rád smeje, neberie nič vážne, dokonca sa usmieva aj po teroristickom útoku, ale čo je v skutočnosti vnútri jeho duše a hlavy sa nikto skutočne nedozvie, pretože to samotný Patrick nedovolí a pretože ani nemá inú možnosť. Minimálne teda aspoň do záverečného aktu. Murphymu sekundujú vynikajúci Neeson, Rea, Gleeson a ďalší a práve ich účasť vyzdvihuje Murphyho výkon a zároveň dotvárajú jeho postavu.

No, pointa vám pri pozornom sledovaní dôjde rozhodne skôr, ako to mali v úmysle tvorcovia. Lenže...miera vševedúcnosti inak nedá a ak chcete nakrútiť film tak, ako to mal v úmysle Barker s Morrisseym, tak s predvídateľnosťou musíte rátať. Našťastie má ale scenár viacero zvratov a tie na seba priamo naväzujú. Takže scenár je slabší, ale režisér a najmä herci do toho dávajú zo seba pomerne veľa. Najmä Brosnan, tomu som toho.....spoiler nepoviem....uveril dokonale a je to najmä jeho charizmou a nie scenárom, dokonca aj jeho nečakané výbuchy hnevu. Potešili pekné zábery Chicaga, či už panoramatické, alebo medzi barákmi, či už v noci, alebo cez deň. Celkovo priemer.

Film beriem ako zaujímavý cestopisný dokument, pri ktorom nám nie sú prezentované iba tie najkrajšie zákutia a pamiatky navštívených krajín, ale aj ich odvrátená tvár. Horiaca Sumatra v smogu, kde na luxusný hotel nenarazíte, ak ho nevyhľadáte. A Austrálske vnútrozemie znie oveľa exotickejšie, ako ho vidíme vo filme. Lenže čomu nerozumiem a prečo ma tvorcovia a cestovatelia nepresvedčili, je rozhodnutie sa vybrať do týchto končín Trabantom, starým Fiatom a motorkami. Keď som sledoval ich problémy, začal som mal pochybnosti o ich mentálnom zdraví a mám ho aj po skončení filmu. No ako by som sa vybral na Kriváň v šlapkách a v plavkách a potom sa stále sťažoval, že je to vážne ťažké a očakával vaše uznanie za moju odvahu. 50%

Vzhľadom k tomu o čom film je a čo ropráva patrí k najkrutejším filmom, aké som kedy videl. Tým ako je nakrútený už menej, pretože dnes tak populárneho explicitného násilia sa príliš nedočkáme, ale niečo by sa našlo. A že to funguje lepšie, ako vo väčšine diel súčasného naturalizmu, je zbytočné písať. Vojna je kolotoč násilia (viac menej nekonečný), kde málokto rozozná jeho počiatok a málokto vie, za čo bojuje alebo začal bojovať. Skutočne nič pre kresťanov ani pre priaznivcov akéhokoľvek vierovyznania, scénou filmu môže byť pre mnohých práve výbuch jednej z postáv, ktorá si dovolí v 17. storočí povedať svoju ateistickú pravdu. Na začiatku sme svekami brutálneho vyvraždenia dediny a následne aj s týmito vykonávateľmi strávime ďalšie dve hodiny a budeme prehodnocovať to, čo je dobro a zlo. A na žiadnu pravdu právd neprídeme. V kinematografii málo frekventovaná téma 30 ročnej vojny, o to je pre mňa Posledné údolie (aj informačne) hodnotnejšie. 90%

Tak Cieslar sa myslím celkom predviedol a teraz neviem, nakoľko je to zásluhou koprodukcie s Holandskom. Ale Colette vyzerá skutočne ako právoplatný európsky historický kinofilm. Panorámy tábora a jeho okolia asi boli dotvorené v kompe, ale triky sú od reality nerozoznateľné. Ani s tým pátosom to nie je okrem záveru prehnané, ak Nemci vraždia, tak tomu väčšinou predchádza nejaká akcia. Kvalitne sú vykreslené aj vzťahy a fungovanie zariadenia, pašovanie, za trest sa ide pracovať bližšie ku komínom, pretože až tam je to skutočné peklo, za plotom je hneď bordel atp. Herecky nesklamal nikto, ale aj napriek jednorozmernosti postavy filmu dominuje dokonale árijský Eric Bouwer. Aj keď veľká sviňa, pretože obrovskej moci sa ťažko odoláva, tak veľmi chytrý a preľstiť ho nie je vôbec jednoduché. Bezproblémové to ale nie je, kedy vlastne vznikla tá veľká láska ani nezaregistrujete a to miešanie češtiny, slovenčiny a nemčiny je značne mätúce, pretože neviete či ten, kto rozpráva česky, nehovorí v skutočnosti nemecky, keďže ste tu počuli predtým reálnu nemčinu tak o tom pochybujete. Ale dá sa to ignorovať. No a aby som sa vyjadril k tej kritike neustáleho pripomínania si holokaustu, tak bola to genocída obyvateľov množstva európskych štátov, takže je to história väčšiny štátov starého kontinentu a nechcem si predstaviť reakciu Turkov na nejaký film o arménskom holokauste, tam sú od nejakej sebareflexie na rozdiel od Nemcov asi ešte dosť ďaleko. Ale budem si ceniť odvahu nejakého tvorcu sa k tomu vyjadriť aj napriek očakávaným následkom. Preto mám tak rád Egoyanov Ararat.