ScarPoul

Časť, ktorá je úplne iná ako jej predchodca, hoci stavia na úplne rovnakých základoch. Uletenosť, akurát že s citeľne vyšším rozpočtom. Niektoré scény ( hlavne tie s rukou) majú komický presah a sú príjemným ozvláštneným všetkých tých krikov a útekov a krvi. Campbell sa stáva ikonickým hrdinom a žánrovo ideme do hororovej fantasy. A funguje to. Raimi sa v zásade haluzí, ale dodržiava všetky pravidlá lakačiek, desu a prekvapivých zvratov. Preto ten film ( hoci zostarol) stále ohuruje poctivosťou s akou sa k takejto téme pristupovalo. Hlavne masky sú zase raz perfektné. Každý diel tejto trilógie je iní a baví z úplne iných dôvodov. Za mňa sa po takom dlhom čase od prvého pozretia jedná o príjemnú nostalgiu.

Kedysi som to zbožňoval. Dnes sa na tom podpísal zub času. Čo ale stále neznamená, že by to bolo zlé. Tá naivita a prostoduchosť s akou do toho tvorcovia išli ( a prejavuje sa hlavne v dialógoch a logických súvislostiach typu - zatvoríme dvere, aby sa sem démon nedostal, ale okná sú rozbité a dokorán) tomu pridáva pridanú hodnotu. Má to ten efekt a atmosféru z ktorej cítiť lásku k filmu a túžbu spraviť niečo aj bez rozpočtu. A práve tento aspekt - plus atmosféra a skvelé efekty z toho robia pomerne zábavnú záležitosť. Najväčším nepriateľom Brucea Campbella sú tu poličky. Vyvrcholenie parádne. Jeden z tých filmov u ktorých cítite, prečo sa z toho stala kultová záležitosť.

Malý krátky filmík o rozmýšľaní nad filmom a samotnom filmovaní, rozostrený a s jednoduchými myšlienkami. Funkčný v zmysle, že na konci všetko pekne krásne do seba zapadne a tiež v tom, že v jednoduchosti je sila. Pričom je ale dobré mať na pamäti, že je to stále Sang-soo Hong a takže zase raz repetitívne odkazuje k svojim ústredným motívom. Keď sa k jeho tvorbe po čase vrátim je to celkom znesiteľné. Hoci sa ako tvorca v zásade od začiatku nikam výrazne neposunul. Vďaka dĺžke je to ale celkom príjemná jednohubka.