Vrah Rozemary

Ničím neprekvapí, vrah je velmi sympatický, obete si vyberá zriedkavo, nástroj má velmi originálny, buď na niekoho vytiahne vidle alebo nôž, ktorý má pekne naostrený a prebodne ním hocikoho. Keď niekoho zabije, do ruky mu vloží ružu, má na sebe čiernu uniformu a čiernu helmu ako vojak. Narozdiel od Burningu to v niektorých momentoch nudí až sa to rozíde a niečo sa udeje, ale ako vravím stále je to len priemerná zábava s úchylnými gore scénkami 60 percent. (06.03.2009)

,,ŠTUDENTI SA FLÁKAJÚ PO CINTORÍNE. A JA VIEM, ČO TAM ROBIA." ,,ČO TAM ROBIA?" ,,NEVIEM, BOLA TMA..." __ Už si ani nespomínam na motiváciu, ktorá ma pred dvomi rokmi na Valentína primäla si tento film stiahnuť. Takmer na deň presne (15. 2.) som mal chuť na hororové béčko z 80. rokov, a keďže už som vôbec nemal povedomie o obsahu, bola u mňa Rosemary vítaná. Čiže ide o typickú vyvraždovačku pre mladé publikum zasadené do otrepaného večera maturitného večierku, počas ktorého sa prebudí ,,tieň minulosti". Veľa užívateľov sa v komentároch odvoláva na ,,Piatok trinásteho" od rovnakého režiséra, avšak ja osobne som si všimol hneď tri citácie na ,,Psycho" (vražda v sprche, nebezpečenstvo na schodisku - a.k.a Arbogast- , objavenie kostlivca) Zľahka sem možno zaradiť aj prezlečenie vraha, hoci dôvod prečo vraždí práve vidlami ostáva nezodpovedaný. Žiada sa však povedať, že každý tretí komentár vyzdvihujúci umenie Toma Saviniho je na mieste a ja sám som si scénu s prepichnutím hlavy pozrel opakovane. Sčítané a podčiarknuté je ,,Vrah Rosemary" solídnym, hoci tuctovým produktom žánru s množstvom klišé a nevyužitých odbočiek (starý chlípny vozíčkar), ktorý dnes zaujme iba po technickej stránke. A pripájam sa ku konštatovaniu užívateľa ,,Corpsegrindera", že zástupcu šerifa Christophera Goutmana jednoducho nemožno neprirovnať ku jeho menovcovi Walkenovi. (675. hodnotenie, 83. komentár k filmu) (17.02.2021)

Už na začiatku som sa poriadne zľakol - mysliac si, že pozerám "filmový týždenník". Čiernobiele správy z konca 2. svetovej vojny dali tomuto slasheru aj iný, takpovediac, spoločenský rozmer. Uniformovaný vrah s vidlami a vojenskou dýkou, ktorý mŕtvym obetiam zvykol darovať ruže, sa opäť prihlásil o 30 rokov neskôr. Atmosféra sa dala krájať, hudba ju umocňovala, napätie bolo miestami neznesiteľné, prostredie zapadákova uveriteľné, baby krásne a keď už prišla nejaká akcia, tak bola prekvapujúco brutálna a stála zato. Pointu nebolo jednoduché predvídať. Takže, tomuto slasheru k "dokonalosti" veľa nechýbalo... (01.02.2011)

Po všech těch chválách, co jsem na tenhle horor slyšel, jsem myslel, že to bude slušná béčková podívaná. Bohužel jsem se spletl. Ty maturiťákové horory už mi začínají splývat a The Prowler patří zrovna mezi ty méně originální. Logika si opět vyšla někam daleko na špacír, chvilku po začátku se dostaví nemyslitelná nuda a jediné, co lze ocenit, jsou efekty Toma Saviniho. Děravý scénář mě místy opravdu ve zlém udivoval a nejvíc mě dopálí, když si hned na začátku otipuju vraha a trefím se. Zde je to opravdu velmi okaté. Na bohatý rok 1981 je tohle velmi slabý film. Nemůžu doporučit. Slabé dvě hvězdy a velké zklamání. (06.02.2012)

Někomu evokují kozy a vidle farmu, někomu tenhle břitký slasher Josepha Zita, který si po právu vydobyl status žánrového kultu. Znepokojivá Einhornova hudba, poctivé gore při explicitních mordech, maskovaný zabiják s bodnými zbraněmi a glancem, šerifův zástupce s rachitickým hrudníčkem a očima Cilliana Murphyho, jeho neodbytná chráněnka a dreamlike náladička ala Noční můra z Elm Street. Epilog ve sprše uprostřed rajské hudby a zastřených záběrů byl stejně pitomý jako brilantní. Tom Savini to považuje za svou nejlepší práci a já se o tom se Sexy Strojem rozhodně nehodlám přít.. (09.12.2019)