Arsenal83

Film, ktorý sa hrá v kine, je Hnus (1965).

Boxerské rukavice na stenách parodujú scénu z filmu Hnus (1965), kde zo stien trčia ruky.

Premisa toho, že Hank (Ted Raimi) je uväznený vo svojom byte a zažíva desivé halucinácie, je prevzatá z Polanskeho filmu Hnus (1965), kde Carol (Catherine Deneuve) zažíva to isté.

Keegan-Michael Key povedal, že bol komparzistom v tomto filme, ale nepripísali mu kredit.

Počas natáčania vzplanulo napätie medzi Polanskim a niektorými hercami, hlavne Yvonne Furneaux, na ktorú bol Polanski veľmi tvrdý. Keď sa producent Michael Klinger dopytoval, prečo je k nej taký, Polanski mu povedal: "Viem, že je to milé dievča. Je až príliš milá. Má však hrať na mrchu. Každý deň z nej musím preto urobiť mrchu."

V Heleninej (Yvonne Furneaux) talianskej pohľadnici venovanej Carole (Catherine Deneuve) je odkaz La Dolce Vita, teda sladký život. Je to zároveň odkaz na film Sladký život (1960), v ktorom Yvonne hrala.

Bridget (Helen Fraser) opisuje, že videla komédiu, v ktorej Charlie Chaplin je svoju topánku. Myslí tým film Zlaté opojenie (1925).

Roman Polanski povedal, že dnes by film natočil už inak a že táto verzia je len takým "umeleckým prdením". 

Po neúspešnom ponúknutí filmu spoločnostiam Paramount Pictures a British Lion Films, režisér Roman Polanski a producent Gene Gutowski, nakoniec dostali financie od Compton Pictures, malej distribučnej spoločnosti, ktorá bola známa predovšetkým distribúciou softcore pornografických filmov.

Roman Polanski vo svojej autobiografii priznal, že so spoluscenáristom Gérardom Brachom film vymysleli preto, aby mal komerčný úspech, ktorý im potom pomôže financovať výrobu Slepej uličky (1966), pre nich oveľa osobnejšieho projektu.

Keď Roman Polanski robil casting, uviedol, že herečkou, ktorú požaduje do hlavnej roly, musí byť „anjel s mierne pošpinenou svätožiarou“. Potom si vybral Catherine Deneuve.

Film mal byť natočený so skromným rozpočtom 65 000 libier, ale čiastočne kvôli Polanského perfekcionistickým tendenciám, sa zvýšil na 95 000 libier. Na tento perfekcionizmus spomínal aj Michael Klinger, ktorý spomínal, že len jednoduchý záber na ruku Catherine Deneuve sa natáčal 27 krát.

Podľa Polanského bol scenár inšpirovaný ženou, s ktorou boli on a Gérard Brach spoločnými známymi a o ktorej sa Polanski neskôr dozvedel, že trpí schizofréniou.

Natáčanie bolo pre Polanského náročné, pretože nepoznal londýnske miesta natáčania a on, ako aj Catherine Deneuve, nehovorili plynule anglicky.

Film bol natáčaný v Londýne - exteriéry v South Kensington a interiéry v Twickenham Studios. Dôvodom bol aj fakt, že Roman Polanski sa práve nedávno presťahoval z rodného Poľska do Spojeného kráľovstva.

Dom, v ktorom žije Veronika (Alexandra Rapaport) a jej rodina, je ten istý dom používaný pre rodinu Alexa (Felix Herngren) vo švédskom komediálnom seriáli Solsidan (2010).

Titulná herečka Alexandra Rapaport bola k projektu pritiahnutá už 5 rokov pred nakrúcaním, pretože sa dostala k scenáru hneď po dopísaní a popísala ho ako "skvelý scenár s vlastným tónom".

Natáčanie prebiehalo v mestách Dannemora, Gimo, Österbybruk a Gysinge (Švédsko).

Na rozdiel od filmu skutočný Gary Johnson (Glen Powell) nikdy nikoho nezabil.

Rozvinutie vzťahu medzi Garym (Glen Powell) a Madison (Adria Arjona) je zrejme len fikciou. Podľa Hollandsworthovho článku, na základe ktorého vznikol scenár, neexistuje žiadny dôkaz, že by Johnson chodil s jedným zo svojich potenciálnych „klientov“. Podrobne ale opisuje prípady, v ktorých ženy považovali Johnsona za zvodného a pokúšali sa s ním mať sex.