Nikam zvlášť

Trochu mě zarazil titulek, že je film inspirován skutečnou událostí. To si jako scenáristé nedokáží vymyslet ani takovýto příběh? Severoirský otec bez perspektivy a na předčasném konci života je v podání Jamese Nortona k politování, ale ještě důležitější byl casting jeho filmového synka. Protože když tahle dvojice spolu funguje, tak funguje i zbytek filmu. Možná jen hudba podle mne občas zbytečně tlačila na pilu. (24.09.2021)

Námet fajn, hoci nie úplne originálny. Ale celá atmosféra filmu a jeho spracovania ma vôbec neupútala. Na môj vkus to bolo celé riadne ťažkopádne a nezáživné. A hoci bol osud Johna doslova tragický, takmer tomu chýbal akýkoľvek sentiment. A hoci nie som fanúšik zbytočného pátosu, tu bol viac ako vítaný. Ale čo už, možno to niekomu bude pasovať viac. Mne veru vôbec. (21.02.2022)

Tu jedno oko nezostane suché. Je to krásny film, citlivo natočený. Na konci každý pochopí, že zámerom nebolo citovo vyždímať diváka a to sa mi na ňom páčilo. Je to film o chlapíkovi, ktorý sa stará (a vychováva) sám svojho synka a chce preňho len to najlepšie. Záver vynikajúci. Presne, ako som si želal. 80% (18.08.2021)

Veľmi pekný príbeh, pritom o ničom peknom nemôže byť ani reči. Ale to puto bolo stvárnené excelentne. Herecky z oboch strán hlavných postáv absolútne uveriteľný vzťah otca a syna. Príbeh, ktorý sa dotkne, pritom netlačí na potoky sĺz, brilantná dojímavosť, ktorá neťahá diváka ku dnu. A hoci film smeruje k nevyhnutnému negatívnemu finále, v podstate sa podarilo zanechať aspoň pre jednu postavu optimistický dojem, ktorý tú trpkosť otupuje. (11.06.2024)

Bratia Dardenneovci alebo Ken Loach by na vec išli inak a nakrútili by sociálnu drámu kritizujúcu neschopnosť úradov pri snahe o adopciu, alebo niečo podobné, a bezpochyby by to urobili kvalitne. Umberto Pasolini je ale trochu odlišný režisér a scenárista a snaží sa od sociálnych tém spätých so systémom upriamiť pozornosť viac na vzťahy, ktoré by sa vzhľadom na situáciu vyvíjali v podstate všade a kedykoľvek rovnako. Michael je jeden z najroztomilejších synčekov filmového plátna a o Johnovi to isté platí v úlohe otca. Je podobný a zároveň odlišný od hrdinu Zátišia a aj porovnávanie s týmto výborným Pasoliniho filmom ponúka potešenie zo síce smutného, ale inak melancholického feel good diela. (15.04.2024)