Sonny

Život je boj...A James Franco ho bojuje jako děvka ,bohužel každý nemá na růžích ustláno....Film je režijní debut Nicolase Cage a za sebe musím říct,že není vůbec špatný...snímek nabízí i otázku jestli má člověk sílu se vymanit z předem daného osudu,který nám dá do vínku rodina už od narození...Cage se tu i mihne jako prototyp zhýralého hajzla co zneužívá lidi co na to nemají....jinak dobrý moment filmu je cítit ve scéně u Cage v doupěti.Za mě 75% s tím,že to Cage režíroval dobře :-) a 75 %. (08.09.2014)

Kejdž sa nám teda poriadne vybláznil. Nič iné som od neho ani nečakala. Podarilo sa mu natočiť výbornú životnú drámu a vybral si na to naozaj dobrý mančaft. Franco má to kurvenie bezpochyby v krvi, a v uniforme policajta bol naozaj na zožranie. A jeho mamička, ktorá robí synčekovi pasáčka, si svoju hystériu tiež naplno užívala a ja som si to užívala s nimi. Kejdž tam napasoval všetko, čo ho vystihuje – sex, drogy, bitku, hystériu, nadávky.. a tak to má byť! Tak sa mi to páči! (26.05.2015)

Objektivne to nie je zly film, ale vôbec ma nezaujala tema. Nejake kurvy a gigolo ma vôbec nezaujimaju. Riskol som to len zo zvedavosti aky je Cage reziser. Rozhodne vysledok nie je ziadna sracka, ale ani sa z neho nevyklul genius ako sa to podarilo Affleckovi, takze je dobre, ze nadalej zostal uz len pri hrani. To mu predsa len ide lepsie. 5/10. (15.08.2015)

Nicolase Cage asi něco osvítilo a tak zkusil i režii. A dopadlo to velmi velmi zajímavě, talent na režii evidentně taky podědil. Natočil působivý a netriviální film s výborným Francem a Blethynovou a vůbec s celým ansámblem v epizodních rolích...celkově velké překvapení, něco takového bych Od "Kejdže" nečekal, super. Klidně bych uvítal, kdyby si režii ještě aspoň jednou někdy v budoucnu střihnul. Todle vydá za deset jeho komerčňáren, ve kterých normálně hrává... (21.07.2013)

Sonny je typický malý veľký film. Hrozne sympatický. Nemá žiadne prehnané ambície umelecké ani komerčné, nechce ničím prekvapovať ani šokovať, napriek tomu pôsobí príjemne, sviežo a neopozerane. Asi preto, že banálna story je podaná neuveriteľne farbisto a dokáže sa neuveriteľne nepríjemne (alebo snáď príjemne, neviem) trafiť do divákovej Achillovej päty a pritom je úplne jedno, či divák je gigolo alebo nie. Cageov režijný debut je oproti režijnému debutu takého Matta Dillona kvalitatívne nezrovnateľný. Cage si s nostalgiou zaspomínal na svoje (možno nielen filmové :-) začiatky a v celkom zjavnej nadväznosti na vlnu "sociálnych" snímok z prelomu 70. a 80. rokov (okrem Coppolu či Scorseseho ma napadá trebárs skvelé Brooksovo "Hľadanie pána Goodbara" s Diane Keaton a Richardom Gere) nakrútil príbeh, ktorého sila je v jednoduchosti, otvorenosti a úprimnosti ohlodanej až na kosť. Nejaké to malé klišé tam síce je, ale je veľmi štýlové a teda sexy. Kolosálne skľučujúce frustrácie hlavného hrdinu sú také intenzívne, že nejaký ten divák ich nebude ani tak sledovať, ako skôr skutočne prežívať. Odhliadnuc od k zblázneniu sympatickej štetky "Mini" Suvari a tradične charizmatického Harry D. Stantona (mimochodom, všimnite si, že ten chlapík niekedy v roku 1979 zabudol starnúť), výrazne "výstavné" mi prídu predovšetkým kreácie hlavného hrdinu a jeho "osudovej" ženy. Angličanka Brenda Blethyn si svoju rolu dominantnej a hysterickej matky evidentne vychutnala, keďže tu mohla uplatniť svoj prirodzený sklon k expresívnemu herectvu a jej príšerné krákanie citlivo balansuje na ostrí toho, čo je "ešte (kvalitný) portrét" a "už (lacná) karikatúra". James Franco, známy hĺbavou povahou a intelektuálnymi záujmami nezostáva nič dlžný svojmu doznaniu, podľa ktorého nie je hercom, ktorý predstiera, skôr tým, ktorý - parafrázujem - len reguluje svoje prirodzené zameranie, tj. image romanticky rozorvaného hrdinu či trpiteľa biblických parametrov mu jednoducho "patrí". Všetko hore spomenuté dohromady dáva (minimálne) štyri hviezdičky. Posledná je za Jamesa Franca, tentoraz nie za kvalitu či nekvalitu hereckého (alebo akého) výkonu, ale za to, čomu Monika Valentová hovorí "přirozená existence na plátně", či presnejšie - za púhy "výskyt". Pokiaľ totiž bude existovať fenomén filmovej hviezdy, budú existovať i fanúšikovia, ktorí si túto hviezdu symbolicky prenesú do výsledného hodnotenia ako určitý "guilty pleasure" bonus (zvlášť ak hviezda toho na sebe veľa nemá). Možno povrchný pohľad na vec, ale je mi fajn :-) (10.01.2007)