Réžia:
Alice WinocourScenár:
Alice WinocourKamera:
Stéphane FontaineHrajú:
Virginie Efira, Benoît Magimel, Grégoire Colin, Maya Sansa, Amadou Mbow, Nastya Golubeva Carax, Anne-Lise Heimburger, Sofia Lesaffre, Zakariya Gouram (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Jedného jeseného večera sa Mia stala jednou z obetí teroristického útoku na parížske bistro. Ani po troch mesiacoch sa sa nedokáže vrátiť k normálnemu životu a z osudného večera si pamätá len útržky, z ktorých sa snaží poskladať ucelený obraz udalosti. Musí získať späť svoje spomienky, aby mohla začať znovu žiť. (RTVS)
Videá (3)
Recenzie (17)
Samotný atentát je vyřešen za pár minut, přesto mu napětí, ani více času nechybí. Jde především o pozdější skládání střípků, stále se opakující myšlenky a hledání odpovědí na několik otázek. Odpovědí, jenž by mohly pomoci v boji s posttraumatickou poruchou, kterou Alice Winocour dokáže podat stejně dobře, jako Virginie Efira v hlavní roli. Překvapilo mě, že zrovna opakovaný pobyt na místě může být ku prospěchu, ale minimálně ve vzpomenutí si to smysl dává. Mia tu však nenalézá pouze pochopení, ale i osočení. Pozdější přiznání je jednou z nejlepších scén, stejně jako to v soukromém životě, které na vzniklou situaci hází úplně jiné světlo a někdo má jistě nad čím přemýšlet. ()
Při vší úctě ke 130 obětem série teroristických útoků pošahaných islamistů z IS v noci na 14. prosince 2015 v Paříži zůstávám u jedné hvězdy protože myslím, že na CSFD se hodnotí kvalita filmů a když už události tak jejich mimořádné zpracování. Tato patetická nuda, (A to mám Virginii Efiru tak rád), s řadou nelogických reakcí a hloupých vztahových náznaků nesplňuje u mne ani jednu hodnotu kvality. Snad jen jedinou. Každá víra v cosi neexistujícího v hlavách nevzdělaných a hloupých po celé věky plodila pouze násilí. ()
Podľa popisu to znelo viac než dobre a aj úvod filmu sľuboval perspektívnu psychologickú drámu. Postupne sa však dej stabilizoval a celé sa to napokon po celý čas točilo v tom istom kruhu traumy a pátrania po spomienkach. Celkom škoda, že sa dejový rámec takto uzavrel a takmer nepripustil žiadnu dramatizáciu. Celé sa to skôr odohráva v takej psychologicko-filozofickej rovine, proti ktorej v podstate nemám nič, ale trochu viac epickej esencie by určite nebolo na škodu. 2* ()
Trochu nerozumiem tomu pátraniu po tých udalostiach, keď ľudský mozog pracuje tak, že zabúda príliš traumatizujúce udalosti, aby sa z toho človek nezbláznil. Ale možno nie u každého je to tak a hlavnej hrdinke to pátranie a pravda prinášali úľavu. Film je to citlivo natočený, aj s malou pointou, ale nie celkom určený pre mňa, preto iba priemer. –––– Nevedel som, čo povedať. Hanbil som sa, že ja žijem. ()
„Som jeho manželka a vieme, že to nikdy neprekonáme. Vy ste jediná, s ktorou o tom vie rozprávať.“ __ Alice Winocour má cit pre spoločenské filmy a je vidieť, že má odvahu ísť aj do neľahkých tém. Revoir Paris zachytáva kalváriu ženy (menom Mia) v strednom veku, ktorá s niekoľkými ďalšími ľuďmi prežila teroristické útoky v Paríži z roku 2015. Režisérka sa schválne nevenuje k detailnejšiemu zachyteniu útoku v reštaurácii, všetko prebehne v rámci pár sekúnd a v neskorších častiach príbehu sa objaví len zopár snímok vo forme flashbacku. Mia pátra po svojich spomienkach, objaví komunitu obetí, kde sa snažia jeden druhému prekonať prežitú tragédiu (jedným z najsilnejších momentov je priznanie vdovy o tom, čo spravila // prípadne scéna v múzeu pri „dlhej“ maľbe). Režisérka medzi inými ukáže niečo aj z toho Paríža, ktorú nepoznáme (prípadne poznáme, len sa snažíme na o tom mať nemať vedomie) – nič nie je čierne a biele. P.S.: To, že Virginie Efira je opäť tlmočníčkou ako v (nedávnom) filme Madeleine Collins, je pravdepodobne len náhoda. Osobné hodnotenie: 80% (****) ()
Galéria (10)
Zaujímavosti (5)
- Na začiatku odznie skladba od Arva Pärt - "Fratres". Táto klasická verzia bola opakovaným námetom aj v seriáli Osvětim: nacisté a konečné řešení (2005). (Arsenal83)
- Oblečenie postavy Mii (Virginie Efira) - jej motorkárska kombinéza - má symbolizovať akoby brnenie, ochranu. Má to evokovať silného človeka, ktorého hrozné udalosti nezlomili. (Arsenal83)
- Za námetom na film je osobná skúsenosť režisérky a scenáristky Alice Winocour. Počas útokov v Bataclane bol v nebezpečenstve je brat. V tom čase s ním komunikovala cez SMS, pričom ju žiadal, aby mu nepísala, „pretože to miesto obsadili teroristi“. Režisérka potom svoj scenár naplnila vlastnými spomienkami na túto noc, ale aj diskusiami, ktoré mala so svojím bratom. Okrem toho sa stretla s psychiatrami a obeťami, aby lepšie prehĺbila scenár. (Arsenal83)
Reklama