Réžia:
Sarah PolleyScenár:
Sarah PolleyKamera:
Luc MontpellierHudba:
Hildur GuðnadóttirHrajú:
Jessie Buckley, Claire Foy, Ben Whishaw, Rooney Mara, Frances McDormand, Sheila McCarthy, Judith Ivey, August Winter, Kira Guloien, Will Bowes (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Strhující příběh úzce spjaté skupiny žen, které jsou součástí izolované náboženské komunity, v níž dochází k šíření sexuálního zneužívání. Po tomto děsivém zjištění se musí rozhodnout, zda svým útočníkům odpustí, nebo kolonii navždy opustí. Odvrácení pohledu od ohavného zločinu k jeho důsledkům ukazuje pozadí patriarchálního útlaku, náboženských imperativů a rozporuplných hodnot, které ovládají komunitu. Natočeno podle skutečných událostí, jež zachytila ve svém románu Miriam Toews. (mac000)
(viac)Videá (2)
Recenzie (42)
Prvých desať minút pôsobí zaujímavo a vyspelo. Či už formálne alebo príbehovo. Prostredie aj základná myšlienka je zaujímavá o to viac, že či už sa jedná o komunitu alebo normálnu spoločnosť v meste alebo na vidieku, veci spomenuté v tých desiatich minútach sa dejú a sú stále aktuálne. Potom ale nastáva konverzačná fraška, ktorá smeruje k peknému a citlivému vyústeniu. Ale čo z toho, keď tá konverzácia medzi postavami je smiešna. A to je jadro problému celého filmu. A aby som to vysvetlil. Na dedine sa rozpráva inak, v meste sa rozpráva inak. Inak medzi sebou komunikujú tí čo čítajú a inak tí čo nečítajú. Celý čas som mal v hlave úvodnú scénu z Werckmeisterových harmónií, kde prostoduchý mladík vysvetľuje ožranom v krčme slnečnú sústavu. Tá scéna odpovedá mentalite osadenstva krčmy a tým pádom má možnosť zarezonovať. Ale skúste mi vysvetliť ako ženy, ktoré sú negramotné, nevedia čo je to čiarka, nevedia v ktorom štáte sa nachádzajú a ktoré aj napriek tomu poznajú slová ako pacifizmus a antibiotikum môžu viesť také filozofické debaty? Skúste zastaviť akúkoľvek ženu na ulici, ani spolovice sa nebude vyjadrovať tak, ako negramotné ženy v tomto filme. A to isté platí aj u mužoch. Pôsobí to smiešne. Nepoznajú písmená, hlasujú tak, že sa podpisujú x - kami pod obrázky reprezentujúce názor, ale zároveň sa oháňajú postavením, uvedomelosťou a vyspelosťou. Rovnaká blbosť, ako keby parta mužov v krčme prišla na to, ako zbaviť svet vojny. Ak to malo fungovať, mal sa zjednodušiť jazyk - pacifizmus malo nahradiť spojenie - nebojovať ( bolo by to v mnohom údernejšie), alebo nemali byť dievčatá negramotné. Slovná zásoba ako u vysokoškoláčok ale zároveň si jedna z postáv myslí, že zomiera, lebo sa jej zarosili okuliare. Prapodivná vec, ktorá ma slúžiť ako pripomienka útlaku. Má byť vážna a inteligentná, ale stáva sa prehnane politickou a neuveriteľnou. A pritom sú tam špičkový herci a natočené je to citlivo a dobre. Som zvedavý, či to bude v niekom rezonovať aj o mesiac. ()
Podľa popisu to vyzeralo skutočne zaujímavo a fascinujúco, až mi bolo čudné, že to má také priemerné hodnotenie. Počas sledovania tohto filmu som však pochopil, prečo to nie je kdesi v červených percentách. Celé to bolo na môj vkus príliš strnulé, ťažkopádne, a miestami dokonca lyrické. Stále som čakal, kedy sa to poriadne rozhýbe, ale napokon som sa pri tom celkom dosť nudil a postupne som strácal pozornosť. Nuž, námet zostal hlboko za očakávaniami. ()
Taká tá typická oscarovka/festivalovka, ktorá osloví väčšinu erudovaných kritikov, ale nie väčšinové diváctvo. Women Talking je komorná dráma, po značnú časť stopáže sa odohrávajúca v jednej stajni, kde ženy z uzavretej komunity diskutujú ako sa vysporiadať so znásilnením a čo podniknúť ďalej, aby sa vymanili spod rúk chlapov a získali aspoň nejaké základné práva. Myšlienka to je rozhodne pekná a aj podporená famóznymi hereckými výkonmi, kde zostava v podobe Jessie Buckley (I'm Thinking of Ending Things), Claire Foy (Unsane), Rooney Mara (A Ghost Story) a Frances McDormand (Three Billboards Outside Ebbing, Missouri) prakticky pri podobnej konverzačke tiahne celý film na svojich pleciach. A robia to bravúrne. Problémom je nedôveryhodný scenár (výhru na Oscaroch skutočne nechápem), ktorý nijako nekorešponduje s obdobím, v ktorom sa film odohráva, ani s ústrednými postavami. Ten film mal byť buď zasadený do súčasnosti alebo prispôsobiť scenár postavám vo filme. Tu sa však negramotné ženy, ktoré nikdy nevytiahli päty päť metrov od domu, žijú v uzavretej komunite, bez prístupu ku kníham alebo akémukoľvek vzdelaniu, neveda čítať, písať (v jednej scéne doslovne nerozumejú čo je "čiarka" vo vete, v inej zase namiesto hlasovania píšu krížiky pod obrázky alebo si postava myslí, že zomiera, lebo zabudla, že sa má okuliare a tie sa jej zarosili) a jediné čo robia je varenie, upratovanie a staranie sa o drevený domček totiž vyjadrujú ako profesorky filozofie na univerzite, vedú hlboké myšlienkové úvahy o liberalizme, pacifizme, emancipácii. Ak mal tento film pôsobiť akokoľvek dôveryhodne, mala sa nutne zjednodušiť vrava a dovolím si tvrdiť, že by to pôsobilo aj omnoho zaujímavejšie. Ak chcel film polemizovať o týchto témach až na takejto úrovni, v takom prípade mal byť zasadený do súčasného obdobia. Pritom to je odohrané vynikajúco, a aj natočené s dostatočným citom, akurát ak toto mala byť inteligentná dráma, tak vlastne pôsobí scenáristicky úplne rozpoltene až vnútorne rozpadnuto. CELKOVO: 6/10 ()
skupina žen z jakési odstřižené náboženské polosekty se rozhodné uspořádat hlasování o tom jak naloží s tím že je jejich muži zneužívají. Položenou otázkou je zda tuhle skutečnost neřešit a setrvat, odejít a nebo bojovat, což je pro silně věřící ženy, které navíc neznají nic jiného dost složitá otázka. V tomhle případě upřímně nechápu nominaci na Oscara mezi nejlepšími filmy. Ano, jde o silné a závažné téma (navíc založené na skutečnosti) a v obsazení najdeme samé výborné herečky (a jednoho dobrého herce) a ani by nevadilo, že jde o skorem divadelní konverzačku odehrávající se většinu času v jedné stodole, ale za sebe jsem měl problém se do toho filmu dostat a celou dobu to na mě působilo opravdu jen jako naučená divadelní hra ovšem bez jakéhokoliv prožitku. Chápu, je to film o ženách a primárně pro ženy, nicméně čekal bych v tomhle ohledu v návaznosti na téma emocionální smršť, která diváka vyždímá. A to se bohužel nestalo...40% ()
Pekný poetický film je zároveň paródiou seba samého. Logické diery nejde ignorovať. Ad 1 negramotné ženy proste nemôžu rozprávať takto erudovane. Ad 2 je SPOILER: na konci sa vypravia do sveta s kolónou vozov plných žien, detí, dobytka a batožín, ktorá by zobudila aj mŕtveho, ale tu si naopak žiadny z chlapov vo vnútri kolónie nič nevšimne. ()
Reklama