Drive My Car

Permanentné odriekanie Strýčka Váňu ako forma budhistickej sútry, ktorá zapĺňa priepasť vo vzťahu, trhlinu, zapríčinenú neprekonateľnou tragédiou. Toto sa vo filme opakuje ako refrén: zdanlivo banálne ritualizované činnosti, ktoré sa neustále navracajú a vytvárajú upokojujúci, až uspávajúci rytmus. Avšak niekde hlboko pod tým víria emócie, tryskajú z tej medzery, ticha, priepasti, nedopovedaností. Nie slabosť, či odovzdanosť, ale uvedomenie si bytostnej tragickosti ľudského života, uvedomenie si neschopnosti čokoľvek ovládnuť, preniknúť do bytia a dopovedať ho, neschopnosti úplne obsiahnuť druhého a zároveň záverečná výzva po žití napriek všetkému. Toto akoby ovládalo celé rozprávanie, v ktorom nastáva nielen zmierenie s minulosťou, ale vlastne so samotným svetom. A toto zmierenie akoby prichádzalo cez nesúvisiace príbehy, v ktorých hľadáme interpretácie, do ktorých vstupujeme ako herci a získavame tak vrstevnicu, ktorou prepisujeme seba samých a stávame sa skrz iných samými sebou. Prebúdzame ľudskosť. Akoby sa aj tu ozývalo, že peklo si ty sám. A hoci (ako píše Zíza) tento film nie je zlomom v japonskej kinematografii, neznamená to, že pri naladení sa na jeho jemný rytmus, neprichádza istá vyrovnanosť so svetom, pokoj a zároveň aj túžba po živote. (13.02.2022)

Kto má rád zdĺhavé pasívne lyricko-melancholické blúdenie, ten si určite príde na svoje. Bohužiaľ, ja do tejto kategórie nepatrím a celý film som prakticky zostával v očakávaní - najprv som dlho čakal, kým sa vôbec niečo stane, potom keď sa už niečo stalo, tak som čakal, kým sa od toho začne odvíjať konečne niečo epickejšie, ale toho som sa takmer nedočkal. Celý 3-hodinový maratón bol čakaním aspoň na nejakú pointu alebo posolstvo, ale okrem "súzvuku traumy" som sa ničoho extra nedočkal. Strašne nudný film, ktorý má z nejakých nepochopiteľných príčin 4 nominácie na Oscara... (21.03.2022)

"Jé Zimní spánek. Od roku 2014 jsem tě neviděl." "Víš, odjel jsem brzy pryč po tom, co jste mi podpálili filmové kotouče a napsali na ně, 'vypadni z města, ty nadutej monologisto'." "A kterou část věty 'vypadni z města ty nadutej monologisto' si nepochopil?" (mood) Kdyby tři hodiny dělal Saab brr po neokázalých místech Japonska a my mohli jen poslouchat jak přejíždí z tunelu do tunelu, byl bych plně spoko. Bohužel Hamaguči s Oém se rozhodli vytvořit pomník akademickému filmu, takže tři hodiny převážně posloucháme, jak divadelní-režisér-se-vyrovnává-se-ztrátou-skrze-multijazyčné-zpracování-Čechovovy-hry a do toho se seznamuje se svou nemluvnou řidičkou s tajemstvím. To bude cen. U některých nekonečných monologů v druhé polovině filmu jsem si musel připomínat, jak fantastické dokáže být jinak vizuální umění ve schopnosti komprimace témat. Jinak by to vždycky vypadalo takto. V budoucnu si rád dám bezslovný sestřih filmu. Vám jsem mezitím vymyslel drinking game do kina. Nebojte, je celkem v pohodě. Lok piva kdykoli auto vjede či vyjede z tunelu a panáka kdykoli je záběr na hrající gramofonovou desku. Za tři hodiny se to hezky v tom těle proloží a domů půjdete povzneseni a v dobré náladě. (25.03.2022)

Hodnotenie č. 5000 si vyberá film "Drive My Car" Popravde som sa bál, že sa pri sledovaní budem nudiť. Väčšinou, keď trvá film 3 hodiny, tak je záruka, že sa nájde aspoň jeden moment, ktorý filmu neuverím, alebo, kedy nastúpia nudné momentky. A tento film na pár miestach predsa len tiež trošku tápa. Musím povedať, že fakt, že náš hrdina prichádza o zrak dokopy v tomto filme nemá žiadnu rolu. Dozvieme sa to raz, má brať kvapky, ale potom sa to už nikdy nespomenie a najmä dôvod prečo dostane šoféra je úplne iný. Takže neviem prečo tam tá časť vlastne bola. Ale ok. Možno by som sa miestami aj viac sústredil na tie skúšky, lebo toho je tu podľa mňa málo a rovnako by som si aj na konci viac užil tú divadelnú hru. Na druhú stranu, ale počas filmu netápame, nestojíme na mieste, dialógy sú napísané fantasticky a keď majú scénky vyniknúť, tak skutočne sa dočkajú svojho absolútneho vyvrcholenia. Najlepšie momentky sa podľa mňa dostávajú v poslednej hodine. Prvá hodina je trošku úvod, ale schopný a s pár prekvapeniami. Druhá hodina stavia príbeh a potom už vo finále sa dočkáme tých skutočne silných scénok, ktoré ma tak zasiahli. No rovnako si myslím, že aj počas prvých dvoch hodín sme sa dočkali skvelých častí. A tak nejako tie časti dávajú postavám priestor ukázať svoj potenciál. Film krásne ukazuje, že veľa ľudí v skutočnosti trpí veľmi potichu. A o skutočných trápeniach často ani nemusíme vedieť. Ale sú to démoni, s ktorými musíme bojovať a zvládnuť to. Lebo nás to brzí v našom raste a možnosti posunúť sa v živote ďalej. Film oceňujem pre svoje kvality a určite odporúčam vidieť. Hodnotenie: A (24.03.2022)

Čas od času se snažím obohatit o asijskou kinematografii, a proto jsem se rozhodla pro shlédnutí tohoto snímku, protože jsem na něj často narážela. Jedná se o velmi pomalé, citlivé a zádumčivé vyprávění. Na odkrytí tíživých minulostí postav si musíme déle počkat, ale člověk nemůže být zklamaný. Tento příběh je o útěku, smíření, odpuštění a o naději. Herecké výkony byly velmi dojemné, a i přes velmi dlouhou stopáž, dokázaly udržet mou pozornost až do konce filmu. (21.02.2023)