bubblebobble

Tak toto šlo úplne mimo mňa.

Môje prvé filmové stretnutie s Elizabeth Taylor (Flinstonovcov naozaj nemienim rátať). Teda, musím povedať, že už len na základe tejto role sa nečudujem prečo bola svojho času najväčšia hviezda. Film samotný hodnotím taktiež veľmi pozitívne. U starších filmov mi vadí občas zdĺhavosť ale tu to bolo pekne vykryté zaujímavými dialógmi. Pôsobivé.

Jediný diel, ktorý ma bavil.

Nebol to žiaden masterpiece ale postavy boli sympatické a príbeh ma bavil. Bolo to fajn.

Ja tieto politické filmy asi nedávam. A hlavne sa mi nepáči forma akou bol práve tento natočený. Je to také realistické až si kladiem otázku či nebolo zbytočné natočiť hraný film miesto dokumentu.

Ja neviem, toto fakt niekoho vystraší? Pozeral som to sám doma a v noci. Nič to so mnou neurobilo. Mal som skôr pocit, že pozerám nejaký iný žáner s prvkami hororu. Ale nie je to zlé. Dobre sa na to pozerá.

Chcel som vidieť niečo ťažko romantické čo ma rozreve ako Škopkovú pri Angelike a dostal som len takú detskú porciu. Záver bol pekný ale pocity mám rozpačité. Podobné pocity som mal pri PS: I love you. Také prázdne mi to prišlo.

Mne ako agnostikovy sa to páčilo a zároveň nevylučujem možnosť, že je to totálna blbosť. Zanechalo to vo mne zmiešané pocity. Náboženstvo, ktoré storočia prenasledovalo, tyranizovalo a zastrašovalo sa v tomto filme prejavuje ako slniečkové šťastíčko východného smeru.

Liek na depresiu.

Mal som chuť na zombie horor a dostal som presne čo som čakal. Bol som spokojný ale pridaná hodnota 0. A ten nápis "Povedzte rodine, že ich mám rád" to zaklincoval na 3*.