MontyBrogan

Zabi človeka, zachrániš Vianoce. Záhadné béčko s priliehavou retro atmosférou. Koniec je depresívnejší, ako by ste pri úvodnom rozbaľovaní darčeka čakali, ale zase všetko do seba pekne zapadne.

Romanca, ktorá sa nestihla naplniť, kamarátstvo, ktoré nestihlo zostarnúť. Výčitky z minulosti za stratu blízkeho sú dôvod na smútok, ale skutočný strach zo zákona prináša v podstate banalita. Kritika establishmentu, odcudzenie, zmierenie. Zdanlivá rovnoprávnosť a podprahový rasizmus, ktorý majú robotníci na háku s drevenou úchytkou. Sympatickí herci a ich výkony.

Príliš didakticky prevedená vznešená myšlienka, že svet čiernych a bielych nikdy nebol úplne čiernobiely.

Pôvodne som chcel poslednú sériu zdrbať. Osadenstvo sa chová stále viac nekonzistentne. Najväčším sklamaním bol pre mňa Andy. Na začiatku seriálu možno vedľajšie postavy dostávali príliš málo priestoru. Keď ale dostali poriadny priestor Oscar a Darryl, napriek tomu, že sú zo všetkých najnormálnejší, chýbala im potrebná charizma. A tú doniesol až Andy. Vedľajšia postava, ktorá dokáže byť rovnako výrazná ako Jim a Dwight. No v poslednej sérii sa jeho nestabilný charakter ustálil na negatívnom konci spektra, čo sa mi zdalo prehnané. Ale záver všetko napravil. Romantika a nostalgia sa dali čakať. Že si však tvorcovia trúfnu v prípade Creeda a Kevina, napriek happyendu, na to, čo si netrúfli urobiť s Michaelom, ktorý sa v slabých chvíľach choval ako Phoebe s Joeym dokopy, a ešte k tomu na pozícii manažéra, je obdivuhodné. Keď ho už spomínam, doplním menší spoiler. Michael sa nám veľmi vkusne zjavil na záver. Už mi ten jeho veľký rypák chýbal. That's what she said!

Hra s žánrovými mantinelmi, alebo v tomto prípade skôr zvodidlami, aj keď film žiadny žáner vlastne ani nemá, prebieha asi tak, že príbeh pôsobí civilne, až zrazu predstaví poetickú sekvenciu vymykajúcu sa realite. A potom sa ľahko odpustí aj naivnejší záver. Deti si vymýšľajú príbehy, tak prečo nie aj zobrazované zážitky? Tento komentár venujem užívateľovi honajz2, ktorého mám rád, ale už dlho sa mi nestalo, aby som na čsfd s niekým tak veľmi nesúhlasil. :D

Kamenné stĺpy mi pripomínali obal albumu The Who, na ktorom bolo Baba O'Riley, a podobné psychedelické veci, čiže atmosféra ok. Aj originálne katastrofické nápady fajn. Len budovanie napätia na mňa moc nefungovalo kvôli slabším efektom. Ja chápem, že v dobe vzniku boli obmedzenejšie možnosti. Ale časom mi začalo vadiť, keď bol každý výbuch zostrihaný tak, že najprv vidíme objekt celý a potom detail explózie extrémne zblízka, aby nebolo viditeľné, čo vlastne vybuchuje. Možno vďaka tomu štáb nemusel demolovať nákladné kulisy, výsledok je však taký, že všetko vybuchuje dvakrát, čo nepôsobí dynamicky. A tiež som mal trochu problém s Lynne Frederick. Vizuálne super, len hrala dosť slabo. Jasné, mala byť postava, ktorá zažila traumu, tak sa chová nedôverčivo. No vyzeralo to tak, že sa bojí na ľudí aj pozrieť, ale potom im zrazu roztrieska laboratórium od hnevu. To som jej moc neveril. Napriek tomu dobrý tip od Willyho z VRK.

Najvtipnejší castingový ťah je, že Judáš tu vie najlepšie spievať...

Prechod z detského sveta do dospeláckeho. Osamostatnenie sa, prvá práca, prvá láska. Život v čarodejníckom rúchu je magickejší, ale vešia sa na rovnaký vešiak, ako keď si chcú ťažobu uplynulého dňa zložiť z ramien ostatní.

Trochu nadhodnocujem, lebo film sa mi neskutočne trafil do situácie (díky užívateľom PetrPan a CarloRizzi). Nielenže bolo v kalendári 14.2., ale deň predtým som v telke zapol Eliot Ness contre Al Capone, ktorý mi únava nedovolila dopozerať. Dnes som sa dostal k Masakru s obavami, že mi budú trochu chýbať všetky tie informácie, ktoré poskytuje dokument. Ale opak bol pravdou, pretože tu bola každá postava predstavená voice-overom, ktorý vysypal z rukáva jej nacionálie. A tak máme hranú gangsterku s množstvom historických dát na úrovni dokumentárnej.

Nuda - akčná scéna so šťastím v nešťastí – nuda - akčná scéna so šťastím v nešťastí. A takto to ide dookola dve a pol hodiny. Nude sa dalo predísť, keby sa viac strihalo. Ale priaznivé zhody okolností by ma srali asi aj tak. Vždy sa vynorí z ticha ešte väčší a nebezpečnejší jašter ako predtým, no nakoniec sa nič zlé nestane. V jednej scéne dinosaurus dobehne auto, v druhej mu v poslednej chvíli človek utečie po vlastných. Navyše si obetavo pomáhajú aj postavy, ktoré sa ani moc nepoznajú. Náhod v prospech homo sapienssaura bolo proste moc.