West Side Story

Príbeh o imigrantoch a domorodcoch, o ich rivalite, o nenávisti medzi nimi, ktorá bude stáť životy ľudí. Je to dosť poučné a poukazuje na nezmyselnosť nenávisti a ukazuje, že pomsta nemá konca, lebo vždy ak niekto niekoho zabije, jeho blízkym sa tým vytvára priestor na pomstu a táto zlosť nemá konca a ničí lásku. Film bol však pre mňa nepresvedčivý, tá láska vzplanula akosi rýchlo a divne, herecké výkony sú podľa mňa slabé, naozaj ma nebavilo počúvať oh Mária oh. Morálne volili radšej útek pred zodpovednosťou, taktiež mnoho ďalších vecí bolo nemorálnych z tej dobrej strany, čo sa mi nepáčilo. Muzikál to bol dosť slabý, okrem piesni o Márii to bolo skoro o ničom. Tance sa sem tam podarili, ale tá spoločná tancovačka mi zdvíhala žalúdok, naozaj nemám rád niečo takto organizované, pripomínalo mi to viedenský bál. Opäť je to prepálené dĺžkou, nuž scenár o gangoch zaujímavý, no to pubertálne stvárnenie bolo už horšie, takže viac nedám. (14.10.2012)

Tento muzikal sa mi tazko hodnoti ako celok. Pride mi, akoby si Robbins s Wiseom rozdelili ulohy. A zatial co Robbins tocil vsetky sceny s partou chalanov v spinavych manhattanskych uliciach, Wise sa zase specializoval na tie romanticke vsuvky okolo. Tak ako tak, z vysledku mam mierne rozporuplne pocity. Niektore sceny sa mi pacili velmi, niektore vobec. To iste plati aj o hudbe a piesnach. Oscara za vypravu beriem ako nevydareny vtip. To sa tie spinave tmave newyorske ulice aj niekomu pacia? Herecky to taktiez ziadna slava nebola takze vyzdvihnut mozem akurat choreografiu a krasnu Natalie Wood. Niekolko odlahcenych scen a emotivny zaver mnohe zachranuju. 75% (18.04.2009)

Uzasny film s uzasnou hudbou. Mezi Ritou Moreno a Chakirisem to neuveritelne jiskri a u me se zapsali jako jeden z tech "best movie couples". Jenze zasadni chyba je, ze tihle dva nejsou temi hlavnimi postavami, tim Romeem a Julii. Maria a Tony byli (aspon podle me) desne otravni, kdyz neco rekli, jenom sem kroutila hlavou. Hrat neumeji, ocividne Woodova ani zpivat neumi (ano, u pisni jenom hejbala pusou jak lekla ryba a jeji text zpivala M. Nixonova), porad si lamu hlavu tim, proc tam vlastne byli. Ovsem co se tyce samotneho muzikalu... scenu s pisni "America" jsem si pustila ctyrikrat :) Jo, je to proste jizda. Go, Sharks, go!! (22.05.2008)

Historicky prvý muzikál, ktorý hodnotím takmer plnou známkou. Iste, legende menom West Side Story sa dá vytknúť mnohé (začal by som maskérom Natalie Wood a aj k jej hereckému prejavu, ktorý mi pre tak zásadnú postavu v srdci príbehu prišiel miestami monotónny a bez príslušného želaného náboja, by som niečo našiel), ale jeho klady prevažujú až veľkolepým spôsobom. Navyše je jedným z tých muzikálov, ktoré nepotrebujú silné posolstvo na definitívne stvrdenie svojej nadčasovej kvality, ale úplne im postačuje jednoduchá aktualizovaná adaptácia Rómea a Júlie v kulisách newyorského West Sideu - zakázaná láska skúšaná osudom (plus jednoduché postranné motívy súvisiace s modernizáciou - prisťahovalci tmavšej pleti, pouličné gangy, americký sen na vážkach). Hlavným esom v rukáve je však kamera a hudba s vynikajúcimi výstupmi. Daniel L. Fapp je obrazový mág a s citom tvorí pre Wisea premyslené kompozície, v ktorých pre vytvorenie jedinečnej dobovej atmosféry na seba vŕši jednoduché detaily a symboly (prádlo, rebríky, balkónové schodiská, ploty) vo vybranom priestore sršiacom živými farbami, čím robí každý záber unikátnym. Čo je však omnoho dôležitejšie, je choreografia (fungujúca na rovnakom princípe ako obraz, teda plynulé vŕšenie jednoduchých prvkov a krokov až do uhrančivo komplexného harmonického súznenia hudby a pohybu, ktoré sa stáva opojným. Zároveň úroveň a tempo choreografie pôsobí ako prvok odrážajúci odlišnosť sebavedomých Tryskáčov a temperamentných Žralokov, a momentálnu náladu a myslenie postáv, čo vrcholí až v rytmickom súboji medzi rozumom a impulzívnym chovaním v záverečnej tretine v garáži) a množstvo nezabudnuteľných songov (za všetky spomeňme aspoň legendárnu pieseň Maria, ktorú raz počul hádam každý, alebo rovnako perfektnú satirickú skladbu America a samozrejme výstupy s nimi spojené) v sprievode fenomenálnej Bernsteinovej hudby. Úprimne, nečakal som, že skutočne bude mať West Side Story dejový vývin až natoľko sa pridŕžajúci Rómea a Júlie, takže ma posledná tretina zasiahla silnejšie, než som čakal a takmer som siahol po plnom počte. Mimochodom, overture, počas ktorého je 4 minúty (!!) skúšaná divákova trpezlivosť za absencie bežných úvodných titulkov a len zvláštneho obrazca na plátne, za ktorým sa mení len farebné pozadie a my môžeme iba hádať (tí múdrejší sa dovtípia), čo by to tak mohlo byť, je perfektný vtip :-) A nasledujúce letecké zábery New Yorku prekrásne. Toto si niekedy určite zopakujem, a pevne dúfam, že opäť na plátne, kam tento muzikál, právom ocenený 10 Oscarmi, patrí. 85% (01.08.2014)

Jeden z najkrajších muzikálov americkej kinematografie, ktorému by mohol konkurovať jedine Moulin Rouge alebo My fair lady. Úchvatné režisérske spracovanie a dve diametrálne odlišné polovice - prvá časť obsiahnutá konfliktami a teatrálnou nenávisťou, no za to druhá viac sústredená na poetiku a krehkosť. Každý si príde na svoje. Muzikál plný patetických piesní z dielne Leonarda Bernsteina, pôvabná Natalie Wood, presvedčivý Richard Beymer a tragický koniec určený najmä pre beznádejných romantikov, ktorí veria v silu lásky - nič pre arogantných cynikov. (05.04.2008)