Réžia:
Emir KusturicaKamera:
Vilko FilacHudba:
Goran BregovičHrajú:
Predrag 'Miki' Manojlovič, Lazar Ristovski, Mirjana Jokovič, Slavko Štimac, Ernst Stötzner, Srdjan Todorovič, Mirjana Karanovič, Milena Pavlovič (viac)Obsahy(1)
Belehrad, 1941. Priatelia Marko a Čierny sa zaoberajú obchodom so zbraňami, ktorými zásobujú partizánov. Keď sa Čierny musí začať skrývať pre Nemcami, Marko ho ukryje vo vlastnej pivnici spolu s ďalšími utečencami. Skupina ľudí v pivnici sa postupne rozrastá a buduje si vlastný svet. Keď sa vojna skončí, Marko ich aj naďalej udržuje v nevedomosti - stal sa totiž dôležitou osobou v povojnovej Titovej Juhoslávii a nechce sa s Čiernym deliť o zásluhy, ani o krásnu herečku Natáliu... Tragikomické podobenstvo Emira Kusturicu s vynikajúcim soundtrackom získalo Zlatú palmu na MFF v Cannes a mnoho ďalších ocenení. (STV)
(viac)Videá (1)
Recenzie (171)
Jako by mi nedocházel dech a Kusturicovi ho přebýval. Jako by se mi každý další Kusturicův film, který jsem viděl, líbil méně a méně. A to třeba říct, že ten první (Dům na pověšení) se mi líbil velice velmi. Šílený běh a šílený rytmus mě zde opravdu zmáhal. A co se pochopení týče? Na tom byla nejlíp zvířata, především šimpanzi. ()
........Kontroverzní, tragikomický Underground nabízí těžkou satiru, drastický černý humor, líbivou, říznou Bregovičovku. Kusturica svůj protiválečný snímek pojal s velkou ironií a nadsázkou. Zeširoka odhalil divokou balkánskou krev, charakter a sled jugoslávských dějin. Jeho velkým rozmáchlým gestem bylo 9 hodin natočeného filmu a 6 hodin zkomponované hudby. I přes velké síto nakonec zbylo kolem 3 hodin zuřící vichřice a řvoucí dechovky.......... ()
Mohli by sme len slepo špekulovať nad tým, ktorý z ústredných motívov a myšlienok bol hnacím prvkom Kusturicovo myšlienkového pochodu počas tohto príbehu. Faktom ale je, že hlavných motívov je počas filmu niekoľko a každý z nich dostane dostatok priestoru no to, aby ho Emir stihol svojim tradičným, tragicko-humorným štýlom, ktorý miestami zachádza až do absurdnosti, vyjadriť a spracovať ucelene a komplexne. Originalita v Kusturicových filmoch naberá nové rozmery. Predstavivosť, tvorivosť, kreativita, farebnosť, hudobnosť, z toho všetkého srší toľko energie, že aj napriek nesmierne vážnej a tragicky ladenej atmosfére som bol po filme pozitívne naladený. Príbeh sa fiktívne drží skutočných faktov balkánskej politicko-vojnovej histórie. Jednotlivé dejové časti príbehu pôsobia nanajvýš hekticky a raritne, celok je paradoxne pomerne ucelený a komplexný. Aj keď som pozeral kratšiu (167') verziu, tak som mal najväčší problém s dĺžkou. 80%. ()
Velmi dlouhý a zajímavý filmový zážitek. Najdete zde jak nezapomenutelné scény (bombardování zoo), tak i scény které nedávají příliš velký smysl ( a to i na Kusturicu). Hudební scénky jsou zpočátku velmi zajímavé, zvláště pak ta úvodní, bohužel postupem času jsou už trochu monotoní a začínají vás tak trochu otravovat. Celkový dojem z filmu také částečně kazí jeho délka, kvůli které je zde i velké množství hluchých míst. Přeze vše je však underground unikátní filmový zážitek, který rozhodně stojí za to. ()
Podobenství o jedné nešťastné zemi, jejích roztodivných obyvatelích a bratrovražedných válkách. Udržet masivní metaforu Jugoslávie 20. století pohromadě vyžadovalo veškerý Kusturicův um a ačkoli je na několika místech zřejmé, že to bylo nad jeho síly, přesto Underground uspokojivě funguje v obou rovinách: jako film o lidech i jako podobenství. Komedie i drama splývají v v unikátní Kusturicově poetice v jedno, za každým vtipem dříme špetka tragiky... Bregovičova hudba je naprosto nezbytná, je to právě ona, která dokonale souzní s náladou příběhu a ještě umocňuje jeho vyznění. Jeden z největších evropských filmů všech dob, doslovně i přeneseně... ()
Galéria (10)
Zaujímavosti (6)
- Natáčanie filmu začalo na jeseň 1993 a trvalo do začiatku jari 1995. Okrem územia Srbska, sa natáčalo v Nemecku, Bulharsku, Českej republike. (MikaelSVK)
- V roce 1996 Jugoslávská rada Akademie filmového umění a vědy zvolila tento snímek jako třetí nejlepší srbský film za období 1945 až 1995. (mi-ib)
- Režisér Emir Kusturica hrozil ukončením práce na filmu poté, co srbská kritika označila film za propagandu sjednocené Jugoslávie. (mi-ib)
Reklama