Lietadlom, vlakom, autom...

Absolútne absolutórium vo filmografii Stevea Martina, sekundujúci John Candy bol miestami v ešte lepšej komickej kondícii. Všetko je založené na až príšerne jednoduchom scenári, z ktorého je prostredníctvom originálnych scén vyťažené maximum. Vôbec celý film je vlastne maratón hlášok ktoré si treba dopriať v angličtine, pretože nahrádzať v geniálne (neslušne) vtipných dialógoch slovo 'fucking' slovom 'kravka', je až úbohosť a film stráca neskutočné čaro absurdnej geniality mnohých scén. Na dôvažok však dokáže film byť aj tragicko dojemný, hlavne v závere je všetko tak sentimentálne krásne, že slza (ako pečiatka kvality na záver) nechýbala. 90%. (11.03.2009)

Mam rad komedie s Candym, s Martinom, 80te roky a vianocnu atmosferu. Tento film bol pre mna teda tutovkou este pred tym nez som ho vobec videl. Este ked k tomu priratam vysoke hodnotenie a vyjadrenia kolegov o tom ze film je doslova narvany vtipnymi scenami, tak bol film dokonca kandidatom na jeden z najoblubenejsich filmov vobec. No realita je upne niekde inde. Film je nezazivny a s totalnou absenciou vtipnych scen. Ako tak funguje maximalne na urovni nejakej hallmarkovskej televiznej dramy o priatelstve. Dve hviezdy davam len za vianocnu atmosferu a tie zname ksichty. Inac je film absolutnou stratou casu. (04.01.2017)

Nevím, asi na mně ten osmdesátkovej humor nemá ten samý povzbuzující účinek jako pro většinu ostatních, alespoň soudě podle zdejšího hodnocení. A přitom to není hloupé nebo tak něco, jen mám pocit, že jsem podobných komedií viděla tolik, že už mi další taková nemá co nabídnout. Předvídatelná podívaná, na kterou přesně sedí ono zprofanované "nenadchne neurazí", ale jak podotýkám, jsem tu se svým názorem dost osamocena, takže to prostě asi nesedí jen mě. (19.11.2013)

„Lietadlá, vlaky a automobily” , sú vskutku spoľahlivé, dopravné prostriedky, ktoré by vás v podstate mali ľahko a rýchlo dopraviť z bodu A do bodu B, pokiaľ samozrejme nedôjde k ich poruchám, alebo ak čírou náhodou ešte k tomu nenatrafíte i na nezvyčajného jedinca, ktorý vám na samý úvod najprv »čmajzol« taxík vo Veľkom jablku, kde zohnať typického, žltého a klasického prepravcu, tesne pred príchodom Dňa vďakyvzdania, sa rovná štafetám na krátke vzdialenosti, o čom sa na vlastnej koži následne presvedčí i taký manažér reklamnej agentúry, Neal Page, ktorý trebárs na chvíľu pretekal s Kevinom Baconom, no neúspešne, a potom si s ním zároveň nasadnete aj do aeroplánu, smer Chicago, pričom kvôli snehovej búrke má medzipristátie vo Wichite, tak verte mi, že tohto, výstredného človiečika, to jest obchodného cestujúceho, ktorý predáva krúžky do sprchových závesov, alias Del Griffith, sa len tak jednoducho nezbavíte ! Dvaja chlapíci s naprosto odlišnými povahovými vlastnosťami, budú musieť spolupracovať, no namiesto toho vytvárajú nekonečný kolotoč - neuveriteľne šialených a komických, ale aj ostrejších a vulgárnejších situácii, vďaka čomu je ich «ROAD MOVIE» priam nezabudnuteľná ! Istý čas to vyzerá aj tak, že by sa mohli › siamské dvojičky › konečne oddeliť, kedy by už každý cestoval úplne sám na vlastnú päsť, ale akási neznáma sila ich stále priťahuje späť, a síce nakoniec, po extrémne vyčerpávajúcej ceste, dorazia do cieľa, živí a zdraví, a to konkrétne až o dva dni neskôr, keď samotné finále mi takmer vytislo slzy z očí, až tak ma strašne dojalo. / Majstrovský, lepšie povedané: „husársky kúsok” , od scenáristu a režiséra Johna Hughesa s Johnom Candym, jedným z protagonistov v hlavnej úlohe, kedy tým druhým nie je nikto iný, než Steve Martin, ktorý je rovnako skvelý, ako jeho kolega, a tak najmä dvaja Jankovia, to jest ten pred kamerou a ten za kamerou, si očividne veľmi dobre sadli, keďže výsledok je komediálne strhujúcim. Takmer som skompletizoval celú, režisérsku tvorbu od tvorcu vianočných hitov Sám doma, že Planes, Trains & Automobiles, považujem vôbec, ako jednu z najlepších, a vedľa The Breakfast Club, zatiaľ plný počet hviezdičiek ! (25.11.2020)

Pohodová road movie z dob, kdy se o Stevu Martinovi dalo hovořit ještě jako o komikovi. Spolu s Johnem Candym vytvořili sice šablonovitou kontrastní dvojku, ale zato doopravdy a nekřečovitě zábavnou. Konec taky není nic jiného, než ždímání emocí podle Hollywoodského receptáře, ale dalo se to skousnout. (18.10.2007)