Môj život bezo mňa

veľmi dojemný a citlivý film, ktoré dokázalo na viacerých miestach rozplakať aj také necitlivé hovädo ako som ja. Príbehy ako ten od susedky Ann, narodeninový od Anninej matky, návšteva otca a podobné veci skrátka nemôžu človeka rozcítiť. Trintignat ako doktor bol skvelý, Ruffalo tiež vynikajúci no najviac ma potešil pre mňa osobne majster vedľajších rolí Molina ako otec . . . nádherný film (29.01.2007)

Neskoro vypitá káva spôsobila, že som si film pustil až pred polnocou. A film samotný účinkoval ako ďalšia káva. Sú filmy, ktoré si pozriem, odmeriam, zvážim, prisúdim body, napíšem komentár a hotovo. A filmy, o ktorých spravidla nič vopred neviem a po pár minútach mi vlezú do hlavy a usalašia sa tam na pekne dlho. Takéto filmy je ťažké hodnotiť a ešte ťažšie komentovať, pretože každé napísané slovo vypovedá viac o pisateľovi, než o filme. Obdivujem Isabel Coixet za to, ako sa dokázala vyhnúť nástrahám, ktoré téma skrývala. Ako presne dokázala namiešať všetky ingrediencie, aby vznikol harmonický, uveriteľný príbeh. Asi sú na to predurčené talentované ženy. Prejavilo sa to aj na úspornom a pritom hutnom vykreslení postáv filmu. Ju a Sarah Polley som si všimol už v Tajomstve slov, ktoré som videl skôr. Zvláštne je, že oba filmy napriek dojímavému obsahu nepôsobia slzotvorne, ani nevytvárajú ten nepríjemný pocit v hrdle. Podľa časti komentátorov sa Ann správala neprirodzene, sebecky, nudne, stoicky a neviem ešte ako. Je dobré, že Isabel Coixet nakrútila film podľa literárnej výpovede Nancy Kincaid, ktorá nepíše sci-fi a hlavnú úlohu zverila Sarah Polley, ktorej v 11 rokoch zomrela matka na rakovinu, než by sa mala riadiť predstavami komentátorov, ktorí danú životnú situáciu nezažili, nevedia si ju ani predstaviť a budú šťastní, keď ju ani v budúcnosti nezažijú. (03.01.2010)

Pekný film. Rozhodne to nie je žiadna tuctovka. Herci sadli krásne. Slzy sa viackrát tlačili. Film si pomaly plynul a ja som rozmýšľal o postoji hlavnej hrdinky. Ľudia, sme rôznorodí a kľudne by sa niekto dokázal postaviť smrti i tak stoicky. Aspoň navonok. Vo vnútri človek zvádza často väčší boj... Len možno kvôli ostatným, možno kvôli sebe, si väčšinu trápenie nepustí na svetlo sveta. Len občas slzička unikne. Do konca ostáva len pár mesiacov, prílišnou ľútosťou by človek premrhal ostávajúci čas... 4 alebo 5? Hmmm... Čarovné a nekonfliktné filmové pohladenie. (15.04.2010)

Zaujímavý film o žene, ktorá sa dozvedela, že jej kvôli nevyliečiteľnej chorobe zostáva už len pár týždňov života... Čo by ste robili na jej mieste vy? V drvivej väčšine takýchto prípadov zrejme každého sprevádzajú v jeho poslednej etape života jeho najbližší - rodina, priatelia a známi. Ale čo keď niekto nestojí o súcit a ľútosť a nechce, aby si ho všetci nepamätali ako trápiaceho a umierajúceho? Potom to zrejme vyzerá ako v tomto filme... Ann sa rozhodla, že všetkým ušetrí stres a trápenie, a v neposlednom rade asi ani nestála o to aby bola stredobod pozornosti. Všetko si proste naplánovala - napísala si zoznam vecí, ktoré potrebuje zariadiť (hoci niektoré body boli trošku zvrátené) a potom sa vydala uskutočniť svoje posledné priania. No popravde, to celé mi prišlo na tom také chladné - jasné, že nikto nestojí o ľútosť a vynútenú pozornosť, ale aký zmysel to má odísť zo dňa na deň a po sebe zanechať len škatuľu plnú kaziet s nahratými odkazmi? Nevravím, že každý film o umieraní by mal byť plný citového vydierania a sentimentu, ale toto bol zase úplný protiklad. Tie úvahy umierajúcej Ann boli naozaj pekné, dokonca podfarbené jemným humorom, ale inak sa zachovala dosť sebecky... (22.07.2013)

Pár týdnů života? Pro mě absolutně něco nepředstavitelného. Důvod k to mu, aby se mi úplně zhroutil celý svět a komu ne. Utajit takovou zprávu před svou rodinou bych nemohla. Nechtěla bych se tím ještě vnitřně užírat, když by mě ještě pomalu užírala nemoc. Myslela jsem si, že mě příběh chytne za srdce a nepustí ho až do svého konce, že mě hluboce zasáhne. Bohužel, se tak vůbec nestalo. Kdybych hodnotila pěti hvězdami, byla bych sama proti sobě a to v žádném případě nechci. Koukám, že si Debie Harry odskočila od Blonďáků k filmu. Poznala jsem ji hned. (15.12.2009)