Producenti

Producenty z roku 1968 jsem viděl až po Producentech z roku 2005. Obě zpracovaní mají své kouzlo a humor, někde je lepší rok 1968 a někde rok 2005. Pro obojí je společná výborná myšlenka. Gene Wilder (Leo Bloom), tento milý a roztržitý hrdina (pro mě) z 80. let zemřel den poté, co jsem film viděl a ohodnotil. Ať odpočívá v pokoji mistr jemného a šaramantního humoru. (28.09.2016)

Max Bialystock a Leo Bloom budú mať veľké „zajačie úmysly” , keď prvý je divadelným producentom, a druhý zase zo začiatku čestným úradníkom, že zakladajú spoločný tandem: ziskuchtivých “PRODUCENTOV” , ktorí chcú uviesť absurdné divadelné predstavenie na Broadwayi o spievajúcom a tancujúcom Führerovi-Adolfovi Hitlerovi (a ten s naprostou bravúrou prekonáva i Diktátora, Charlieho Chaplina), konkrétne s poetickým názvom: „Jar pre Hitlera a Nemecko” , ale s tým, že z toho nakoniec vzíde kolosálny prepadák všetkých čias, čiže aspoň to tak pôvodne zamýšľajú, lebo vtedy by sa rozprávkovo obohatili aj za prispenia mnohých starých dám, ktoré Max krásne obalamutil, a tak mu všetky prispeli nemalé čiastky na rozpočet pre hru, t.j. zisťujú, že výhodnejšie je vytvoriť divadelný neúspech, než úspech, a vtedy by práve vzali nohy na plecia i guču peňazí, a hor sa smer Rio de Janeiro. Väčšina okoľností tomu priamo nasvedčuje, pretože vyberajú podľa nich totálne neschopného režiséra-transvestitu Rogera De Brisa, ktorý by defacto mal byť niečo na princíp Eda Wooda, a la Theatre, či trebárs samotnú hru napísal Franz Liebkind, čo sa ešte tak úplne nestotožnil s koncom „Tretej ríše” , alebo hlavný predstaviteľ je prezývaný, ako L.S.D. (Lorenzo St. DuBois), čo je samo o sebe dosť výstižné, a práve on je neuveriteľným ťahúnom pre nablýskané publikum v deň vypredanej premiéry, ktoré doslova vrie ! _ Mel Brooks sa po prvýkrát etabluje medzi hollywoodsku režisérsku smotánku, a hneď je z toho Oscar pre pôvodný scenár, ktorý je maximálne prešpikovaný samým čiernym humorom, keď Zero Mostel s Geneom Wilderom zo seba vydávajú naprosté maximum, čo sú vôbec schopní zo seba vydolovať ! Zručne im sekundujú-Lee Meredith, Kenneth Mars a Dick Shawn, ale tých som už vyššie spomenul. Premýšľal som nad plným počtom hviezd, ale Brooks trošku na záver polaví, a tak naozaj už nechýbalo veľa, aby som bol ešte o kúsok viac nadšený... (12.10.2019)

když člověk slyší, že ve filmu bude tancující Hitler, nastaví si očekávání přehnaně vysoko. prvních 40 minut je roztomilé až otravné teatrální hanrdkování, pak kolosální muzikálové číslo, které se do paměti moc nezapíše. jde ale o můj osobní problém - jakékoliv pokusy o humor mi uletěly, anebo jsem na ně radši zapomněla. objektivně jde o fajn muzikálovou komedii, ale po seriálu Danger 5 už člověk od svého Hitlera čeká víc. (15.08.2021)

Brooks mi občas sadne veľmi, niekedy menej. Tu je to na fifty fifty. Ale ten námet je tak strašne boží, že ten film musím mať rád aj keď som sa pri ňom zďaleka nebavil tak ako som dúfal že budem. Pozrel by som si to od Wildera alebo Lubitcha, to by bola neskutočná pecka. Takto je iba veľmi fajn 7/10 (14.07.2016)

Komédia, ktorá strieda zopár hluchších pasáží s tými vtipnejšími, a čo je podstatné, aj s takými, pri ktorých sa nečakane nahlas zasmejete. Je fajn, ak je komédia pohodová a my sa pri nej neustále usmievame, ale je lepšie, ak ponúkne momenty, ktoré dosahujú k humoristickému stropu a občas trochu drhne. Obrovským kladom je New York v roku 1968, v takejto farebnej verzii sa mi veľmi páči a nečudo, že sa tam páči aj takým pošukom, akých hrajú Zero Mostel a Gene Wilder. Sú to ksichty na pohľadanie. Vzhľadom na záverečný Wilderov prednes som očakával iný záver, ale Brooks proste nie je klasický hollywoodsky režisér. (04.04.2015)