Obsahy(1)
Nová Guinea je najväčší tropický ostrov sveta. Pod nepreniknuteľným zeleným závojom pralesa aj v dobe satelitov sa ukrýva zem tajomstiev, povier, a neobjavených záhad. V labyrinte neprívetivých močiarov žijú ľudia vysoko na stromoch v primitívnych podmienkach tak, ako v dobe kamennej. Títo ľudia ešte nestretli bieleho človeka, dokonca ani neprišli do styku s výdobytkami našej civilizácie. Vstup na ich územie je nebezpečným dobrodružstvom. Sú to miesta, o ktorých sa hovorí potichu a s rešpektom. Tam podľa misionárov žijú kanibali... (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (1)
Recenzie (79)
Ďalší z dokumentov Pavla Barabáša, ktorý sa zaoberá domorodými kmeňmi v neprebádaných územiach nášho sveta. Znova sa vracia na Guineu a natáča tu dokument o stromových ľudoch, Oproti iným dokumentom má tento podstatne viac vyhrotenejších situácií, hlavne vďaka nedôverčivosti kmeňov, do ktorých expedícia zavíta. Tieto dramatické vsuvky spolu s komentárom budujú v divákovi akúsi neistotu, čo uvidí v ďalšej osade a môže v ňom dokonca vyvolať strach. Barabáš tu pracuje so svojími osvedčenými metódami, v možnostiach aké mu ponúka točenie ručnou kamerou. Ďalší s magických príbehov, ktorý rozpráva o civilizáciach nám neznámych, zo všetkými zvykmi, tradíciami a videním sveta, ktoré sú pre nás ako západnú spoločnosť cudzie a pritom v niečom lákavé. ()
Nejprve je třeba říci, že Pavol Barabáš umí vždycky přinášet zajímavé a zároveň ojediněle filmové dokumenty z málo probádaných koutů světa naší planety. Jeho výlet z jedenadvacátého století do téměř doby kamenné a setkání s lidmi nedotčené civilizací je obdivuhodný. V samotných faktech za vše mluví podmanivé unikátní záběry, které okamžitě vtáhnou do reálného dobrodružství, které lze označit snad pokaždé za výjimečně poutavé. Díky tvůrci moc za pěkný zážitek. ()
Archeologové se snaží přijít na to, jak jsme žili v době kamenné a ta přitom ještě neskončila... Kéž zůstane zbytek národů neobjeven! Nemůžeme jim přeci vnucovat naší kulturu, naší víru, když sami nic nemáme a v nic skutečně nevěříme !!! Jsou šťastní přesto (nebo právě proto?), že ani netuší, že jsou součástí "nějaké" Indonésie. ()
Pro milovníky přírodopisných dokumentů o málo probádaných končinách a jejich obyvatelstvu je Pururambo určitě zážitek jako hrom. Já v něm viděl jen monotónním hlasem doprovázené obrázky z džungle. Možná jsem až moc navyklý na filmy Wernera Herzoga, možná jsem šáhl hodně mimo svoje žánrové spektrum. Ale každopádně mě Pavol Barabáš ničim neohromil. ()
Při vší skromnosti se nepokládám za úplného sraba, ale před odvahou Barabáše a spol. se můžu tak leda sklonit až pod zem. A rozumět slovům o nenávisti k ostrovu stvořenému v poslední den a v tom posledním dni stvoření setrvávajícím i o neschopnosti se tam nevracet znovu a znovu. Jsou místa a lidé, v jejichž případě vás každý váš pokus o odchod nebo útěk strhne zpátky jako zalasovaného mustanga. ()
Galéria (9)
Fotka © K2 Studio / Continental film
Zaujímavosti (2)
- Hneď ako sa Pavol Barabáš vrátil z expedície, podstúpil operáciu kolena. Po nej sa pustil do spracovania materiálu. (Jadro)
Reklama